Ako káva ovplyvňuje mozog počas spánku?

Kofeín nájdeme nielen v káve, ale aj v ďalších druhoch nápojov, ako napríklad čaj, energetické nápoje, limonády a ďalšie. Ide vôbec o jednu z najrozšírenejších psychoaktívnych látok na svete.

Vedci z Université de Montréal sa rozhodli hlbšie preskúmať, ako kofeín môže meniť spánok a ovplyvňovať nočnú regeneráciu mozgu a to ako fyzickú, tak aj kognitívnu. Výskumníci sa konkrétne zamerali na to, ako kofeín ovplyvňuje komplexitu mozgových signálov a kritickosť počas spánku a či tieto účinky závisia od veku účastníkov.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Výskumná otázka, ktorú si vedci položili, znela: Ako kofeín ovplyvňuje komplexitu mozgových signálov a stav kritickosti počas spánku u rôznych vekových skupín?

Vedci sa snažili zistiť, či kofeín zvyšuje komplexitu (rozmanitosť a dynamiku) mozgových signálov počas spánku a či posúva mozog do stavu „kritickosti“, ktorý je ideálny na spracovanie informácií. Zaujímali sa aj o to, či je tento účinok výraznejší u mladších ľudí v porovnaní so staršími, keďže s vekom sa znižuje hustota adenosínových receptorov, ktoré kofeín blokuje.

Ako kofeín ovplyvňuje mozog počas spánku?

Aby našli odpovede na tieto otázky, vedci si vybrali 40 zdravých dospelých dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili dvoch nočných experimentov v spánkovom laboratóriu. Počas jednej noci dostali pred spaním kofeín (v podobe kapsúl obsahujúcich 200 mg, čo je asi ako 1–2 šálky kávy), a v druhej noci dostali len placebo (kapsuly bez kofeínu).

Počas noci im snímali mozgovú aktivitu pomocou EEG, prístroja, ktorý meria elektrické signály z mozgu. Tento prístroj umožnil sledovať, ako sa mozgové vlny menia počas rôznych fáz spánku.

Vedci potom porovnávali mozgovú aktivitu po kofeíne a po placebe a sledovali, ako sa zmenili mozgové signály, ich komplexnosť a kritickosť (teda aký bol mozog organizovaný a pripravený spracovávať informácie). Dôležité je tiež povedať, že celý experiment bol navrhnutý tak, aby sa výsledky nedali vysvetliť inými faktormi (napríklad vplyvom stresu alebo narušením spánkového režimu).

Závery štúdie ukázali, že kofeín významne ovplyvňuje mozgovú aktivitu počas spánku. Vedci zistili, že kofeín zvyšuje komplexnosť mozgových signálov a posúva mozog do stavu tzv. kritickosti, čo je rovnováha medzi poriadkom a chaosom, kde mozog dokáže najefektívnejšie spracovávať informácie. Pod pojmom „rovnováha medzi poriadkom a chaosom“ sa rozumie stav mozgu, ktorý nie je ani úplne usporiadaný (príliš „tichý“ alebo neaktívny), ani úplne chaotický (príliš „divoký“ a nesúdržný).

Tento účinok bol najvýraznejší počas NREM fázy spánku, ktorá je kľúčová pre konsolidáciu pamäte a obnovu kognitívnych schopností.

Štúdia ďalej ukázala, že účinky kofeínu boli silnejšie u mladších dospelých vo veku 20 až 27 rokov, pravdepodobne kvôli vyššej hustote adenosínových receptorov v ich mozgu. U stredne starých účastníkov (41 až 58 rokov) boli tieto účinky menej výrazné, najmä počas REM fázy spánku.

Výskum tiež odhalil, že aj počas spánku mozog zostáva pod vplyvom kofeínu aktívnejší, menej regeneračný a pripravenejší na spracovávanie informácií, čo môže mať vplyv na kvalitu spánku a celkovú schopnosť obnovy. Tieto zistenia naznačujú, že bežná konzumácia kofeínu pred spaním môže znižovať kvalitu spánku a ovplyvňovať procesy, ktoré prebiehajú počas spánku, najmä u mladých ľudí.