Vieš, prečo na niektorých semaforoch v Japonsku svieti namiesto zelenej modrá farba?

Určite poznáš farebné rozlíšenie na semafore. Červená znamená „stoj“, oranžová (resp. žltá) signalizuje, že by si mal zastaviť, ak tým neohrozíš seba alebo ostatných účastníkov cestnej premávky, a zelená znamená, že môžeš ísť.

S týmto systémom sa stretneš takmer všade na svete. Ide totiž o výsledok medzinárodnej dohody známej ako Viedenský dohovor o cestnej premávke a cestných značkách a signáloch z roku 1968, ktorá stanovila červenú, oranžovú a zelenú ako štandardné farby na svetelných signalizáciách. Tento dohovor ratifikovalo vyše 70 krajín. Zaujímavosťou však je, že v praxi sa semafory začali používať oveľa skôr, približne medzi rokmi 1912 až 1920.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Ak si niekedy bol v Japonsku, možno ťa tamojšie semafory prekvapili. Namiesto klasickej zelenej totiž niekedy svieti modré svetlo, upozorňuje server iflscience.com.

Prečo sú v Japonsku niektoré semafory modré?

Japonsko je známe svojimi jedinečnými tradíciami. Napríklad srkanie rezancov, ktoré sa u nás považuje za neslušné, tam signalizuje, že ti chutí. Alebo sprepitné, ak by si ho dal čašníkovi, mohol by si ho uraziť, pretože v Japonsku je považované za neprípustné naznačiť, že niekto potrebuje „zarobiť si bokom“. U nás je to bežný prejav spokojnosti.

Podobne je to aj so semaformi. Mnohé semafory v Japonsku síce dodržiavajú globálne pravidlo: červená znamená stop, oranžová pozor a zelená choď. No občas môžeš natrafiť na semafory, kde svetlo „choď“ svieti modrozeleným, až tyrkysovým odtieňom.

Tento jav má jazykový základ. V klasickej japončine sa totiž slovo ao (modrá) používalo aj pre odtiene, ktoré by sme dnes označili ako zelené alebo tyrkysové. Rozlišovanie medzi modrou a zelenou sa vtedy nepovažovalo za potrebné, tieto farby boli vnímané ako odtiene jednej spoločnej kategórie.

Hoci moderná japončina už pozná výraz midori pre zelenú, kultúrne vnímanie oboch farieb stále nie je také prísne. Japonci napríklad bežne hovoria o „modrých jablkách“ (aoringo) alebo „modrých horách“ (aoyama), aj keď majú na mysli zelené či zelenkasté odtiene.

Zaujímavosťou je, že v roku 1973 japonská vláda stanovila oficiálne štandardy pre semafory a rozhodla sa pre odtieň zelenej, ktorý je najbližší k modrej. V niektorých častiach krajiny, kde sa stále používajú staršie systémy, sa preto môžeš stretnúť so svetlom, ktoré ti bude pripadať ako ľadovo modré.