Môže sa človek naučiť šiesty zmysel? Netopiere ho používajú denne a zvládnuť ho dokáže aj človek

Ľudská myseľ je fascinujúcim nástrojom. Hoci náš mozog pracuje neustále, schopnosti ako echolokácia ukazujú, že ho možno vytrénovať na netradičné úlohy. A tak sa vynára otázka, čo všetko človek dokáže? Napríklad taká schopnosť echolokácie, ktorú bežne využívajú netopiere či delfíny, by sa nám v niektorých situáciách určite zišla. A čo povieš na to, ak ti povieme, že túto schopnosť by si mohol mať aj ty?

Dokáže človek používať echolokáciu?

Často sa pozeráme do zvieracej ríše a hovoríme si, že niektoré ich vlastnosti by sme chceli mať. Napríklad výnimočný čuch ako pes, videnie množstva farieb ako u modliviek alebo orientáciu podľa magnetického poľa ako morské korytnačky. Tieto zmysly však zvieratám môžeme len ticho závidieť. No existuje jeden zmysel, ktorý si môžeš osvojiť aj ty, echolokácia.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Čo je echolokácia?

Echolokácia je spôsob, akým sa dá orientovať v priestore pomocou zvukových odrazov. Živé organizmy vydávajú zvuky, ktoré sa odrážajú od okolitých objektov. Odrazený zvuk sa vráti späť a mozog ho spracuje. Vďaka tomu dokáže živá bytosť odhadnúť veľkosť, tvar, materiál, vzdialenosť a polohu objektu, napríklad potenciálnej prekážky. Tento zmysel využívajú netopiere, delfíny či veľryby pri orientácii, ale aj pri love koristi v tme.

Čo hovorí veda?

Výskumníci z Japonska a iných krajín zistili, že podobný spôsob orientácie sa môžu naučiť aj ľudia. Tvrdia, že pomocou echolokácie možno identifikovať tvar a rotáciu rôznych objektov aj bez použitia zraku. Zvuky, ktoré človek vydáva, napríklad cvakanie jazykom, sa odrážajú od objektov v okolí a vracajú sa ako ozveny. Mozog tieto ozveny analyzuje, sleduje ich oneskorenie, intenzitu a frekvenčné vlastnosti a na základe toho vníma tvary, vzdialenosti či materiály.

Takéto pozorovanie a vnímanie prostredia dokážu mimoriadne dobre využívať najmä nevidiaci ľudia. U zrakovo postihnutých sa dokonca zistilo, že sa pri echolokácii aktivujú nielen sluchové, ale aj časti zrakovej kôry mozgu, ktorá je bežne zodpovedná za spracovanie vizuálnych podnetov.

Portál Popular Mechanics upozorňujúc na túto tému, dokonca uvádza, že nevidiaci ľudia dokážu pomocou cvakania ústami vnímať aj dvojrozmerné tvary. Ich vizuálna kôra si postupne „osvojí“ nové funkcie a začne interpretovať zvukové ozveny ako priestorové podnety, podobne ako by spracovávala obraz.

Je známe, že strata jedného zmyslu dokáže posilniť iný. Preto sa nevidiacim ľuďom často ľahšie darí naučiť echolokáciu ako vidiacim. No vedecké zistenia zároveň dokazujú, že náš mozog je veľmi prispôsobivý a plastický. Ak mu dáme šancu a pravidelne ho trénujeme, dokáže nás prekvapiť tým, čo všetko sa dá naučiť, aj zdanlivo zvierací zmysel, akým je echolokácia.