Vieš, ako vrtuľník mení smer letu vo vzduchu? Málokto pozná princíp, podľa ktorého to dokáže

Vrtuľníky sú známe tým, že dokážu vzlietnuť a pristáť kolmo a to aj na takých miestach, kde by to lietadlo a to aj tie menšie jednoducho nedokázali. Vrtuľníky sú vo všeobecnosti jedným z leteckých prostriedkov, ktoré sú využívané najfrekventovanejšie a to nielen v civilnom letectve ale aj v tom komerčnom.

A aj napriek tomu, že väčšina ľudí vie, že dokážu vzlietnuť kolmo a aj pristáť, tak zostáva pre nich záhadou, ako vedia meniť smer letu, teda bočiť do tej či onej strany. Tejto téme sa podrobne venoval server slashgear.com.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Ako dokáže vrtuľník zmeniť smer letu?

Princíp, ako to funguje, je pritom prekvapivo jednoduchý. Kľúčovým prvkom je takzvaný swashplate, teda nakláňacia doska, ktorá mení uhol hlavného rotora. Inými slovami, táto doska sa dokáže jemne nakláňať rôznymi smermi a spolu s ňou sa začne nakláňať aj samotný rotor. Ak sa táto doska nakloní dopredu, vrtuľník sa začne pohybovať dopredu. Keď sa nakloní dopredu, vrtuľník sa pohne dopredu, keď doľava, zatáča doľava. Funguje to podobne, ako keď nakloníš tanier a gulička sa po ňom začne kotúľať tým smerom.

No a aby sa celý stroj pritom nezačal nekontrolovane točiť okolo svojej osi, má väčšina vrtuľníkov ešte chvostový rotor, ktorý vyrovnáva tento krútiaci moment. Pilot zároveň dokáže meniť jeho výkon, čím vie celý vrtuľník jemne otáčať doľava alebo doprava, teda „nasmerovať nos“ presne tam, kam potrebuje

Aby sme to teda zhrnuli, swashplate nakláňa hlavný rotor, čím vrtuľník mení smer dopredu, dozadu alebo do strán, teda pohyb vpred, vzad či doľava a doprava. Chvostový rotor zase umožňuje otáčať celý vrtuľník okolo zvislej osi, teda natáča jeho nos doľava alebo doprava.

Zaujímavosťou je, že vývoj prvých vrtuľníkov siaha do prvých desaťročí minulého storočia, keď dánsky vynálezca Jacob Ellehammer navrhol lietadlo s koaxiálnymi rotormi schopné vznášať sa a vykonávať krátke lety. Neskôr so svojimi konceptmi prišli aj ďalší inovátori a počas 30. rokov vznikol prvý skutočne úspešný rotorový stroj, takzvaný autogýro. V slovenčine sa často nazýva aj vírnik. Išlo o akýsi medzistupeň medzi lietadlom a vrtuľníkom, rotor sa pri ňom točil voľne vďaka prúdeniu vzduchu a vztlak tak vznikal prirodzene počas letu. Inými slovami, vrtuľa ťahá stroj dopredu ako pri lietadle a rotor hore sa vďaka prúdeniu vzduchu automaticky roztočí a vytvára vztlak, ktorý autogýro udrží vo vzduchu. Autogýro nevedelo vzlietnuť kolmo ako vrtuľník, ale na rozdiel od klasických lietadiel nepotrebovalo dlhú dráhu.

Vznik autogýra sa považuje za významný míľnik a pripisuje sa Juan de la Cierva, ktorý ho skonštruoval v roku 1932. Dnes sa autogýry využívajú najmä na rekreačné lietanie, poľnohospodárske účely alebo letecký prieskum.