Používaš alobal pri pečení? Potom by si mal vedieť, čo sa ti môže dostať do jedla

Hliníková fólia, známa aj ako alobal, patrí medzi najčastejšie používaných pomocníkov v našich kuchyniach. Mnoho gazdiniek si bez nej nevie predstaviť prípravu jedál ako sú zapekané zemiaky či pečené mäso. Je rýchlym a praktickým riešením najmä vtedy, keď nemáme po ruke zapekaciu misu alebo vhodnú pokrievku, ktorú možno použiť v rúre. Ale je naozaj bezpečné používať alobal pri pečení?

Je používanie alobalu pri pečení bezpečné?

Ak griluješ alebo pripravuješ jedlo v rúre, pravdepodobne automaticky siahneš po alobale. Používame ho na balenie potravín, zakrývanie plechov alebo ako náhradu za viečka. No možno si sa už aj ty zamyslel nad tým, či je tento tenký kovový materiál naozaj bezpečný na tepelnú prípravu jedál.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Alobal je vyrobený z hliníka, teda z kovu, ktorý má výbornú tepelnú vodivosť a je nehorľavý. Navyše neprepúšťa svetlo, pachy ani vlhkosť, vďaka čomu sa výborne hodí na uchovávanie potravín. Práve pri pečení a vysokých teplotách však môže byť jeho používanie rizikové.

Hliník v kuchyni je všadeprítomný, no nie neškodný

Hliník nenájdeš ale len v alobale. Je bežnou súčasťou kuchynských pomôcok ako sú hrnce, panvice, servírovacie lyžice či iný riad. Dôvod je jednoduchý. Je lacný, ľahko sa čistí a dobre vedie teplo. Preto ho vo veľkom využívajú najmä v rozvojových krajinách. Výskumy však ukazujú, že v niektorých situáciách môže byť jeho používanie zdraviu škodlivé.

Portál The Conversation vysvetľuje, že problém nastáva vtedy, keď sa hliník dostáva do kontaktu s kyslým alebo koreneným jedlom, najmä pri vysokých teplotách v rúre. Pri teplotách nad 180 až 200 stupňov Celzia môže dôjsť k uvoľňovaniu hliníkových iónov do jedla. Kyslé zložky ako sú citrónová šťava, paradajky alebo ocot tento proces ešte urýchľujú. Ešte výraznejšie sa uvoľňovanie zvyšuje v prítomnosti korenín.

Čo sa deje pri pečení v alobale

Alobal na rozdiel od hrncov nemá na svojom povrchu ochrannú vrstvu, ktorá by bránila uvoľňovaniu hliníka. Hliníkové nádoby si časom vytvoria oxidovanú vrstvu, ktorá tvorí akýsi štít proti prenikaniu kovu do jedla. Alobal je však jednorazový a túto vrstvu nemá. Ak príde do kontaktu s kyslým alebo slaným jedlom, začne sa z neho uvoľňovať hliník priamo do potravín.

Koľko hliníka je ešte v poriadku

Ľudské telo síce dokáže malé množstvá hliníka vylúčiť, no problémom je celkové množstvo, ktorému sme denne vystavení. Svetová zdravotnícka organizácia stanovila bezpečný denný limit na 40 miligramov hliníka na kilogram telesnej hmotnosti. Pre šesťdesiatkilového človeka je to 2400 miligramov denne. V realite však ľudia hliník prijímajú nielen z jedla, ale aj z vody, liekov ako sú antacidá či dokonca z niektorých druhov deodorantov.

Niektoré štúdie naznačujú, že dlhodobé vystavenie hliníku môže súvisieť s Alzheimerovou chorobou, s narušeným rastom mozgových buniek alebo s problémami s obličkami a kosťami. Hoci priama súvislosť ešte nebola jednoznačne dokázaná, odborníci odporúčajú opatrnosť.

Čo teda robiť

Ak chceš minimalizovať riziká, vyhýbaj sa pečeniu potravín v alobale, najmä ak obsahujú kyseliny alebo sú silno korenené. Namiesto alobalu použi sklenené alebo porcelánové nádoby, ktoré sú bezpečnejšie. Alobal môžeš použiť na uchovávanie studených potravín, ale nemal by si v ňom jedlo skladovať dlhodobo. Pri niektorých zložkách ako sú koreniny či ocot môže totiž dochádzať k postupnému prenikaniu hliníka aj za studena.