Vieš, prečo je toaletný papier biely? Toto sú skutočné dôvody, prečo vyzerá tak nudne
V minulosti bol farebný toaletný papier bežný. Dnes dominuje biely.
Vedel si, že toaletný papier sa v západnom svete objavil až v druhej polovici 19. storočia? Jeho história však siaha omnoho ďalej. Prvé zaznamenané použitie toaletného papiera na utieranie zadku pochádza zo 6. storočia nášho letopočtu. Ale aj napriek tomu si cestu do domácnosti nenašiel.
Možno sa teraz pýtaš, čo ľudia používali namiesto toaletného papiera. Ľudia namiesto neho používali rôzne pomôcky, napríklad hubu na paličke, známu ako tersorium. Táto huba sa ale používala opakovane a zároveň ju používalo viacero ľudí na verejných latrínach. V minulosti si sa mohol stretnúť aj s kúskami keramiky či hlinených úlomkov, ktoré sa nazývali pessoi. Len pre zaujímavosť, pessoi sa často popisovali menami nepriateľov.
Poďme však do súčasnosti. Pravdepodobne si sa nikdy nezamýšľal nad tým, prečo je toaletný papier biely. Odpoveď má viac dôvodov, než by si čakal. Bielu farbu berieme ako samozrejmosť, no v skutočnosti za ňou stojí viacero praktických, hygienických aj historických faktorov. Zaujímavé pritom je, že v minulosti sa bežne používali aj farebné varianty. Téme sa podrobne venoval YouTube kanál Explaining Everything.
Toaletný papier nebol vždy biely
Dnes nám biela farba toaletného papiera nepríde čudná, ak by sme sa ale vrátili niekoľko desiatkov rokov dozadu, natrafil by si hlavne na farebný. V päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch 20. storočia, najmä v USA a západnej Európe, bol farebný toaletný papier úplne bežný. Predával sa v jemných pastelových odtieňoch ako ružová, modrá či zelená, aby ladil s dizajnom kúpeľní. Niektoré značky ponúkali dokonca papier so vzormi alebo s vôňou. Napriek tomu sa farebný papier začal v osemdesiatych rokoch postupne vytrácať z obchodov. Príčinou nebola len zmena vkusu, ale aj obavy o zdravie.
Prečo sa prestal predávať farebný papier?
Výroba farebného papiera si vyžaduje použitie farbív, ktoré nemusia byť vždy šetrné k pokožke. Objavili sa podozrenia, že niektoré z týchto látok môžu dráždiť sliznice, vyvolávať alergie alebo dokonca zvyšovať riziko infekcií. Hoci sa tieto obavy nikdy úplne nepotvrdili, ľudia začali uprednostňovať bezpečnejšiu a prirodzenejšiu voľbu.
Svoje zohráva aj životné prostredie. Farebné látky sa rozkladajú pomalšie a môžu zaťažovať čističky odpadových vôd. Naopak, biely papier, najmä ten vyrobený bez chlóru, sa rozkladá rýchlejšie a je šetrnejší k prírode. Okrem toho je farbenie papiera nákladnejšie, čo sa prejaví aj na jeho cene.
Biela v nás evokuje čistotu
Rovnako dôležitý je aj psychologický aspekt. Biela farba sa v našich hlavách spája s čistotou a hygienou. Ide o rovnaký dôvod, prečo sú v nemocniciach biele posteľné plachty alebo prečo majú lekári biele plášte. Táto farba v nás vyvoláva pocit dôvery a bezpečia.
Zaujímavosťou je, že keby papier neprechádzal žiadnou úpravou, mal by hnedkastú farbu. Toaletný papier sa totiž vyrába z drevnej buničiny, ktorá sa získava spracovaním dreva. Táto buničina má prirodzene hnedastý odtieň, pretože obsahuje látku zvanú lignín. Práve lignín spôsobuje, že papier časom žltne, tvrdne a rozkladá sa rýchlejšie. Aby papier zostal jemný a nezmenil farbu, výrobcovia lignín odstraňujú procesom bielenia. Najčastejšie sa pri tom používa peroxid vodíka alebo chlór. Výsledkom je biely, mäkký a dobre savý papier. Biela farba teda nie je len dizajnovým rozhodnutím, ale aj praktickým dôsledkom technologického procesu.
Komentáre