Pes ti zdrhá za srnkou či zverou v lese? Prestaň kričať „Ku mne“. Toto je jediný povel, ktorý ho naozaj zastaví, prezrádza trénerka psov
Tvoj pes v lese ignoruje privolanie, pretože lovecký pud vypne jeho reakcie na povely. Trénerka Anna Forte vysvetľuje, prečo ku mne nefunguje a prečo je zákazový marker často jediná účinná voľba.
Ak ti pes v lese zdrhne za srnkou, je to jeden z najfrustrujúcejších momentov pre každého majiteľa. Môžeš kričať jeho meno, môžeš volať ku mne, môžeš panikáriť. No napriek tomu pes nič z toho nepočuje. Presne o tomto hovorí profesionálna trénerka psov Anna Forte, ktorá svoje video zverejnila na TikToku. Jej vysvetlenie je jednoduché, logické a úplne mení pohľad na privolanie.
Podľa trénerky pes v tej chvíli nereaguje preto, že by bol tvrdohlavý. On je jednoducho v móde, v ktorom tvoj hlas neexistuje. A práve preto privolanie zlyhá ešte skôr, než ho stihneš vysloviť.
Pes v loveckom móde nič nepočuje. Srnka je preňho silnejšia odmena než ty
Keď pes zazrie zver, v mozgu sa mu spustí starodávny lovecký inštinkt. Do tela mu v tej chvíli vyletí dopamín, adrenalín, celé kokteily vzrušenia. Toto je pre psa najväčšia odmena, akú v prírode existuje. A presne to spôsobí, že tvoj hlas sa k nemu jednoducho nedostane.

Anna Forte vysvetľuje, že pes si rýchlo vytvorí návyk. Ak párkrát utečie a nič sa nestane, naučí sa, že útek je preňho „výhra“. A každá ďalšia takáto skúsenosť tento návyk ešte posilní.
V tej chvíli nepomáha ani najlepšie natrénované „ku mne“. Pes jednoducho nie je mentálne prítomný.
Prečo ku mne v týchto situáciách nemá šancu uspieť
Povel ku mne je vnímaný ako požiadavka. Lenže pes v momente úteku necíti žiadnu povinnosť poslúchnuť, pretože všetka jeho pozornosť je sústredená na korisť. Je to rovnaké, ako keby si niekomu počas adrenalínového skoku z mosta zakričal, aby prestal, nedáva to zmysel.
V tejto fáze je jeho mozog vypnutý pre všetko, čo sa netýka lovu.
A presne tu prichádza riešenie, ktoré bežný majiteľ vôbec nepoužíva.

Silnejší než privolanie. Toto je jediný povel, ktorý dokáže psa zastaviť
Trénerka odporúča nevolať ku mne, ale použiť zákazový marker, krátky, úderný signál, ktorý okamžite preruší psovu akciu. Môže to byť: Fuj, Nie, Nesmieš.
Funguje to z jedného dôvodu. Tento signál je naučený ako silný reflex. Nie je to prosba. Je to príkaz, ktorý má okamžitý dôsledok. A práve to ho robí v kritických situáciách účinnejším než emocionálne „ku mne“.
Prečo je taký silný. Vysvetlenie, ktoré musí poznať každý majiteľ psa
Zákazový marker funguje iba vtedy, keď bol dopredu nacvičený v kontrolovaných podmienkach. V tréningu je spojený s:
- okamžitým zastavením akcie
- presmerovaním pozornosti
- krátkou korekciou cez dlhé vodítko (nie potrestanie, ale mechanické prerušenie)
Kľúčové je, aby bol marker krátky, ideálne jednoslabičné slovo. A musí byť vždy rovnaký, vyslovený rovnako, bez emócií.
Pes sa tak naučí, že pri tomto signáli sa okamžite končí akákoľvek činnosť. Vďaka tomu má šancu preraziť aj jeho lovecký tunel.
Samotný zákazový povel nestačí. Tu je skutočná práca, ktorú musíš urobiť
Zastaviť psa je jedna vec, ale odnaučiť ho utekať je proces na týždne až mesiace. Profesionáli odporúčajú kombináciu troch krokov, ktoré rozhodujú o úspechu:
- Prevencia – pes nesmie mať možnosť utekať. Dlhé vodítko je povinnosťou, nie odporúčaním.
- Budovanie silného zákazu – marker musí byť reflex, nie veta vyslovená v strese.
- Náhrada loveckého pudu – hry, naháňačky, ťahacie hračky, nosework či stopovanie. Pes musí mať legálne ventily, inak bude loviť všetko, čo sa hýbe.
Keď pes dostane možnosť loviť vo „fair“ podmienkach s majiteľom, jeho nutkanie loviť zver dramaticky klesá.
Najväčšia chyba pri návrate psa. Toto robí 90 percent majiteľov
Trénerka správne upozorňuje na kritickú chybu. Pes zdrhne, po pár minútach sa vráti, majiteľ je rád, že je živý, a tak ho pochváli. Lenže pes si nespojí pochvalu s tým, že sa vrátil. Spojí si ju s tým, čo urobil tesne predtým, s útekom.
A práve tým si majiteľ nechtiac upevní problémové správanie.
Čo robiť, keď sa pes vráti. Toto je jediná správna reakcia
Nepozitívna, ale ani negatívna. Správny postup je jednoduchý:
- psa neutrálnym spôsobom privítať (bez radosti aj bez hnevu)
- pripnúť ho na vodítko
- počkať, kým sa obaja upokojíte
- pokračovať ďalej v pokojnom režime

Týmto spôsobom neposilníš ani útek, ani oneskorený návrat. Pes dostane jasný signál, že útek nebol preňho výhra, ale ani že sa po návrate stane niečo strašné.
@dogleadercz Pes už vám několikrát v lese zdrhnul za zvěří? Jde to řešit 👇 Stejně jako u minulých videí bude i tady základní kámen návrat ke stopovačce. Jakmile pes jen naznačí, že by vyrazil, zarazíme to hned. Nevolám zde povel “ke mně”, ale zašlápnu stopovačku a volám naposilovaný negativní marker — fůj / ne / nesmíš, záleží na tom, jaké slovo jste si jako negativní marker naposilovali. 🦮 Žádné lovení, žádné úspěšné úniky. Čím dřív mu tohle překazíme, tím rychleji pochopí, že zdrhat se nevyplácí. 👇 #dogleader #dogleadercz ♬ original sound – Dogleader
Ak si zapamätáš túto jednu zásadu, vyrieši ti to polovicu problémov
Útek psa z lesa nie je vzdor ani trucovanie. Je to čistý, biologicky daný lovecký pud. Keď mu porozumieš a naučíš sa s ním pracovať, pes prestane loviť preto, že pochopí hranice. A ty prestaneš kričať jeho meno v panike.
Psa vieš naučiť, aby zostal pri tebe. Musíš mu však ukázať, prečo sa mu to oplatí.

Komentáre