Bojí sa tvoj pes všetkého? Tréner psov prezradil, kde robíš chybu a ako ho naučiť byť odvážnejším
Ako správne reagovať na vystrašeného psa a premeniť strach na odvahu. Tréner Thomas McCoubrey vysvetľuje, prečo utešovanie škodí, ako funguje prah strachu a ako odmena a pokojné správanie majiteľa budujú sebadôveru psa.
Ak máš doma bojazlivého psa, možno si neuvedomuješ, že ho robíš ešte ustráchanejším. Tréner psov Thomas McCoubrey vo svojom videu upozorňuje na chybu, ktorú robia tisíce psíčkarov. Myslia si, že psa chránia, no v skutočnosti mu bránia stať sa odvážnym. A práve odvaha rozhoduje o tom, či bude tvoj pes reagovať panikou alebo pokojom.
Podľa McCoubreyho pes nezíska sebavedomie tým, že ho budeš odťahovať od každého hlasného zvuku alebo podozrivého predmetu. Sebavedomie rastie až v momente, keď pes zvládne malú výzvu sám. Je to ako u detí, ktoré sa nenaučia liezť po preliezačke tým, že ich na ňu nikdy nepustíš. Rovnaký mechanizmus funguje aj v psom mozgu.
Keď psa utešíš, učíš ho báť sa ešte viac
Strach je pre psa fyzická reakcia. Srdce sa mu rozbúcha, telo sa pripraví na útek a mozog spustí poplach. Keď ho v tej chvíli rýchlo odvedieš preč, zapíše si jednoduchú rovnicu. Situácia bola nebezpečná, nabudúce treba utekať ešte rýchlejšie. Takto vznikajú psy, ktoré sa boja dokonca aj plastovej fľaše na chodníku. Nie preto, že by boli slabé, ale preto, že ich nikto nenaučil zostať chvíľu v neznámej situácii a zistiť, že sa nič zlé nedeje.
McCoubrey vysvetľuje, že pes sa učí len vtedy, keď zostane v situácii dostatočne dlho na to, aby ju mohol spracovať. Útek jeho mozog nenaučí vôbec nič. Práve preto je dôležité nebrániť psovi v preskúmaní toho, čo ho vystrašilo.
Dovoľ mu pozrieť sa na problém. Práve tam vzniká odvaha
Najzaujímavejšie na tomto tréningovom princípe je to, že majiteľ nemusí urobiť takmer nič. Stačí sa zastaviť, zostať pokojný a nechať psa, aby sa pozrel na to, čo ho vystrašilo. Keď pes môže predmet očuchať, obísť alebo si ho len chvíľu pozerať, jeho mozog si začne zapisovať, že hrozba sa rozplynula. A to je moment, keď sa v psovi rodí odvaha.

Predstav si plastovú fľašu na chodníku. Pes sa jej zľakne a odskočí. Namiesto toho, aby si ho prudko odtiahol, zostaneš stáť a umožníš mu, aby sa k nej priblížil vlastným tempom. Keď zistí, že fľaša nerobí nič, v hlave sa mu vytvorí dôležitá informácia. Ja som to zvládol. Čím viac takýchto situácií pes zažije, tým menej bude reagovať panikou.
Ak budeš tlačiť na pílu, všetko sa pokazí
Tu však prichádza McCoubreyho veľké upozornenie. Každý pes má svoju hranicu, takzvanú prahovú hodnotu. Pod prahom je síce ostražitý, ale stále schopný vnímať okolie, priblížiť sa k predmetu či zjesť pamlsok. Nad prahom sa však zapne čistá panika. Pes ťahá preč, odmieta sa priblížiť, trasie sa alebo lapá po dychu. V takej chvíli sa už neučí nič, len prežíva stres.

Ak sa teda pes bojí smetiaka, nezačneš pri ňom. Začneš vo vzdialenosti, kde smetiak vidí, ale stále dokáže myslieť a pohybovať sa normálne. Toto je jeho zóna učenia. A ak ju trafíš správne, pokroky prídu veľmi rýchlo.
Bez odmeny to nepôjde. Pes musí vedieť, že urobil správnu vec
Veľmi dôležitý prvok, ktorý mnoho psíčkarov vynecháva, je odmena. Keď sa pes priblíži, pozrie sa na predmet alebo prejaví zvedavosť, musí za to dostať odmenu. Môže to byť pamlsok, pokojná pochvala alebo krátka hra. Pes si tak vytvorí novú asociáciu. Neznáma situácia nie je hrozba, ale niečo, čo prináša dobré veci.

Skvelé je aj použitie krátkeho kontrolného markeru, napríklad slova „super“ alebo „áno“. Povieš ho presne v tom momente, keď pes prejavil odvahu. Až po markeri nasleduje odmena. Pes tak okamžite pochopí, čo bolo správne správanie.
Tvoj pes ťa sleduje ako radar. Preto musíš vedieť, ako pôsobiť
Psy nepočúvajú slová, ale čítajú tvoje telo. Ak sa pri nich zohneš, hladkáš ich alebo im šepkáš, že je všetko dobré, vnímajú to ako podporu ich strachu. Preto je dôležité zostať stáť pokojne, nehýbať sa prudko a len tam ticho byť. Telo psovi hovorí, že sa nič nedeje. Toto jednoduché správanie má obrovský vplyv na to, ako rýchlo sa pes upokojí.
Ak chceš psovi pomôcť ešte viac, môžeš rozhodiť niekoľko pamlskov na zem v okolí predmetu, ktorý ho vystrašil. Sniffing je pre psa prirodzene upokojujúci a presun pozornosti na jedlo mu pomôže pochopiť, že situácia je bezpečná. Navyše sa k predmetu priblíži dobrovoľne a vlastným tempom.
Ak chceš sebavedomého psa, musíš mu dovoliť malé víťazstvá
Odvaha sa nerodí tým, že psa ochrániš pred svetom. Rodí sa tým, že pes môže svet preskúmať a zistiť, že ho zvládne. Podľa trénera Thomasa McCoubreyho každé malé očuchanie, každý krok dopredu a každý pamlsok v správnom momente tvoria základ sebavedomého psa. A dobrá správa je, že to zvládne každý psíčkar. Stačí psa nechať v správnej vzdialenosti, zostať pokojný a odmeniť ho presne v momente, keď prejaví odvahu. Takto vzniká pes, ktorý sa nebojí žiť svoj život naplno.

Komentáre