Tréner psov prezradil, ako môžeš zastaviť agresivitu u psa ešte skôr, než vznikne. Väčšina ľudí robí presný opak
Pes, ktorý vrčí, vybieha alebo „stráži“ majiteľa, často nereaguje zo zloby, ale z neistoty a napätia. Ak sa tieto signály prehliadajú, správanie sa môže rýchlo stupňovať a skončiť vážnym problémom.
Ak tvoj pes vrčí, vybieha po ľuďoch, šteká na každého psa na ulici alebo ťa „stráži“ ako osobný majetok, problém nemusí byť v jeho povahe. Veľmi často je priamo v tom, ako s ním denne funguješ. A ak to budeš ignorovať, správanie sa nebude zlepšovať, ale stupňovať. Presne na to upozorňuje tréner psov z CherryHoggs, ktorého sledujú státisíce majiteľov psov.
Jeho posolstvo je tvrdé, miestami nekompromisné, no jadro je jednoduché a prekvapivo praktické. Agresia u bežného domáceho psa väčšinou nevzniká zo zloby. Vzniká z chaosu, neistoty a zle nastavenej komunikácie medzi psom a človekom.
Agresívny pes nie je zlý. Je zmätený
Základná myšlienka, ktorú CherryHoggs opakuje, znie, že agresia je vonkajší prejav vnútornej neistoty. Pes, ktorý vrčí alebo ide do výpadu, sa nesnaží dominovať. Snaží sa situáciu zvládnuť, pretože nevie, kto ju má pod kontrolou.
Predstav si to ako dieťa bez hraníc. Keď nevie, čo platí a čo nie, začne si pravidlá vytvárať samo. U psa sa to prejaví tým, že začne „riešiť“ okolie. Odstrašuje ľudí, psy, bicykle alebo návštevy. Nie preto, že chce vládnuť, ale preto, že sa cíti zodpovedný.
Najčastejšia chyba majiteľov: Pes si myslí, že riadi situáciu
Podľa trénera vzniká veľká časť problémov v momente, keď pes mentálne prevezme rolu vodiča. Rozhoduje, kam sa ide, kto sa môže priblížiť, kedy interakcia začne a kedy skončí.
Majiteľ má pocit, že je láskavý a tolerantný. Pes však vníma niečo iné. Vníma chaos. Raz povel platí, inokedy nie. Raz je správanie dovolené, inokedy zakázané. Výsledok je neistota a napätie, ktoré sa časom premení na agresiu.
Agresia verzus reaktivita: Nie je to to isté
Veľa ľudí označí psa za agresívneho, hoci v skutočnosti ide o reaktivitu. Typický príklad je pes na vôdzke, ktorý šteká a vybieha po iných psoch. Často nejde o snahu ublížiť, ale o strach a frustráciu.
Vôdzka mu bráni v úniku. Nemôže si zvoliť vzdialenosť, ktorú by považoval za bezpečnú. Tlak rastie a vybuchne navonok. Keď toto pochopíš, namiesto hnevu sa objaví empatia a s ňou aj lepšie riešenia.
Neodbitá energia robí z neistoty výbušninu
CherryHoggs zdôrazňuje, že nevybitá energia zhoršuje správanie. A nejde len o krátku prechádzku. Pes potrebuje fyzickú aj mentálnu záťaž. Ak ju nemá, energia sa hromadí a mení sa na frustráciu.
Unavený pes nemá potrebu riešiť svet okolo seba. Pes plný energie a stresu si hľadá problém aj tam, kde nie je. A agresia je jedným zo spôsobov, ako ten tlak vypustiť.
Reč tela, ktorú ľudia prehliadajú
Skôr než pes zavrčí alebo zaútočí, vysiela jasné signály. Problém je, že ich veľa majiteľov ignoruje alebo zle interpretuje.
Typické varovné znaky sú stuhnuté telo, keď pes pôsobí ako socha. Uprený pohľad bez žmurkania. Pes si oblízuje okraje úst alebo zíva, čo nie je nuda, ale stres. Chvost je nízko a rýchlo kmitá. Neznamená to radosť, ale vysoké napätie.
Ak tieto signály prehliadneš, vrčanie a výpad už nie sú začiatok problému, ale jeho koniec.
Povely bez následkov sú pre psa len hluk
Ak povieš „stop“ a nič sa nestane, pes sa rýchlo naučí, že tento zvuk nemá význam. Podľa CherryHoggs musí mať každý povel dôsledok. Nie krik, nie chaos, ale jasnú a zrozumiteľnú hranicu.
Nasleduje korekcia správania a potom ignorovanie. Nie ako trest, ale ako jasná informácia, že nežiaduca interakcia skončila. Ignorovanie funguje najmä vtedy, keď pes správaním vyžaduje pozornosť. Keď ju nedostane, správanie stráca zmysel.
Toto sú malé zmeny, ktoré psovi okamžite pošlú jasný signál
Ak máš pocit, že tvoj pes preberá kontrolu, existujú jednoduché kroky, ktoré vieš urobiť hneď.
Zmeň spôsob kŕmenia. Miska nepríde automaticky. Pes si ju „zaslúži“ očným kontaktom alebo jednoduchým povelom.
Pri dverách buď dôsledný. Ty prechádzaš prvý, pes čaká na uvoľnenie. A zruš veci zadarmo. Pohladenie, hračka či hra prichádzajú až po splnení tvojej požiadavky.
Nejde o tvrdosť. Ide o jasnosť.
Skôr než pes vybuchne, zareaguješ ty
CherryHoggs často upozorňuje, že pes číta emócie rýchlejšie než slová. Ak pri pohľade na iného psa okamžite stuhneš a napneš vôdzku, pes to vníma ako varovanie.
Ak začneš kričať na psa, ktorý šteká, v jeho očiach s ním len „štekáš“. Potvrdzuješ mu, že situácia je nebezpečná. Pes potrebuje pokojný prístav. Nie ďalší zdroj napätia.
Mýty verzus realita
Mnoho predstáv o agresii je chybných. Pes ťa nechce nahnevať. Nerozumie pomste, len reaguje na stres. Bitka agresiu nevyrieši. U neistého psa ju len prehĺbi. A nechať psov, nech si to vyriešia sami, často znamená, že konflikt prerastie do niečoho horšieho.
Bitka psa je najväčšia chyba, akú môže majiteľ urobiť. Nevedie k poslušnosti, len prehĺbi strach a neistotu, z ktorých agresia vzniká.
Majiteľ má byť ten, kto situáciu vyrieši skôr, než vznikne. Nie hasič, ktorý zasahuje až pri požiari.
Agresívny pes nepotrebuje viac slobody, ale viac istoty. Jasné vedenie, pohyb, hranice a pokojného človeka. Keď pes pochopí, že kontrola nie je na ňom, tlak opadne. A s ním veľmi často aj agresia.
Komentáre