Pes ti pri jedle sedí meter od stola, sleduje každý pohyb vidličky a čaká. Nie preto, že by bol drzý alebo nevychovaný. Robí presne to, čo ho systém doma naučil.
Raz ho pošleš preč. Inokedy ho ignoruješ. A potom príde deň, keď niečo spadne na zem alebo mu niekto „len tak“ podhodí sústo. Od tej chvíle má jasno. Oplatí sa čakať. A skúšať. A skúšať znova. Presne tu vzniká žobranie, nervy pri obede a pocit, že pes má nad jedlom navrch.
Tréner psov Nick Franco z TPFPT ide na túto situáciu úplne opačne, než radí väčšina internetu. A paradoxne práve preto mu doma funguje pokoj pri jedle bez toho, aby musel psa neustále napomínať alebo zavierať do inej miestnosti.
Prečo zákaz pri stole väčšinou nefunguje
Pravidlo „nekŕm od stola“ znie rozumne, lenže v bežnom živote sa ho dodržiava ťažko.
Pre psa nie je dôležité, čo si myslíš, že robíš správne. Dôležité je, čo mu dlhodobo vychádza. Ak raz za čas niečo padne alebo sa k nemu jedlo dostane inou cestou, jeho mozog si uloží jednoduchú informáciu. Pri stole sa oplatí byť. A čakať. A tlačiť sa bližšie.
Tu je ten háčik. Väčšina ľudí sa snaží psa odnaučiť žobrať až vtedy, keď to už robí. Nick ide opačne. On vôbec nedovolí, aby sa tento vzorec správania vytvoril.
Tu sa láme rozdiel medzi teóriou a realitou
Nick nezačína krikom ani povelmi. Začína pravidlom. Keď je v miestnosti jedlo, pes má jednu úlohu. Ľahnúť si a zostať pokojný. Nič viac. Žiadne „nechaj to“, žiadne vyjednávanie.
Na začiatku je pes na vodítku, aby sa predišlo chybám. Nick si sadne a čaká. Keď si pes sám ľahne, príde potvrdenie a odmena z pamlskovníka. Nie ale zo stola. Pes veľmi rýchlo pochopí, že jedlo neznamená chaos, ale príležitosť spraviť správnu vec.
Keď sa správanie začne objavovať automaticky, odmena sa postupne odďaľuje. Najskôr pár sekúnd. Potom dlhšie. A nakoniec až po dojedaní. Pes sa neučí len ležať. Učí sa vydržať. To je rozdiel medzi psom, ktorý sa ovláda, a psom, ktorý len čaká na príležitosť.
Prečo ani spadnuté jedlo nespôsobí paniku
Najzaujímavejšia časť prichádza v momente, keď jedlo skončí na podlahe. Väčšina psov vtedy vystrelí bez rozmýšľania. U Nicka nie. Pretože aj spadnuté jedlo má rovnaké pravidlá ako jedlo na stole.
Ak je kúsok príliš blízko a pes vstane, nič dramatické sa nedeje. Bez emócií sa vráti späť do polohy. Ďalší pokus je jednoduchší. Pes sa tak učí, že rýchla reakcia sa neoplatí. Oplatí sa pokoj. A čakanie.
Úprimne, toto je moment, kde sa láme celý systém. Pes zistí, že ani „náhoda“ mu nepomôže. Že jediná cesta k jedlu vedie cez správne správanie.
@thepainfreepettrainer How to teach your dog to stop begging for food at the table. #dogtraining #puppytraining #dogtrainingtips #dogtrainingadvice #dogtrainer ♬ original sound – TPFPT | thepainfreepettrainer
Chyba, ktorou si ľudia tento prístup pokašlú
Celé to stojí na jednom bode. Konzistentnosť. Ak raz dáš psovi jedlo bez správania, celé pravidlo sa rozpadne. Pes si to zapamätá okamžite. A začne skúšať znova.
Kŕmenie od stola samo o sebe nie je problém. Problém je chaos. Keď pes nevie, kedy a prečo sa k jedlu dostane, správa sa ako hráč v kasíne. Skúša, lebo raz to vyjde. Keď má jasné pravidlá, správanie sa zmení. Nie zo strachu. Ale preto, že mu to dáva zmysel.
A presne preto môže mať niekto doma pokojného psa pri stole celé roky. Nie vďaka zákazu. Ale vďaka pravidlám, ktoré pes dokáže pochopiť a dodržiavať.