Naklonená hlava pri slove „loptička“ ešte neznamená, že pes rozumie reči. Nový výskum však ukazuje, že u veľmi malej skupiny psov ide o niečo viac než len o naučenú reakciu. Niektoré psy sa dokážu učiť nové slová aj vtedy, keď ich nikto cielene neučí. Stačí, že počúvajú. Otázka znie: čo presne sa vlastne učia a prečo na tom záleží?
Výskumníci sa zamerali na tzv. Gifted Word Learners. Ide o psov, ktorí už predtým preukázali, že si dokážu zapamätať desiatky až stovky názvov konkrétnych hračiek. Nie povely. Nie triky. Názvy objektov. Už tu treba spomaliť. Hovoríme o extrémnej výnimke, nie o vlastnosti psov všeobecne.
Učenie bez výcviku a bez priameho oslovenia
Bežný pes reaguje na slovo, pretože ho spája s pohybom, odmenou alebo korekciou. Pri GWL psoch ide o iný mechanizmus. V experimente im výskumníci venovali osem minút. To je všetko. Žiadny systematický tréning, žiadne opakovanie do úmoru.
V jednej situácii majitelia psy aktívne učili. V druhej sa psy ocitli bokom a len sledovali rozhovor ľudí o hračkách. Bez oslovenia. Bez priameho zapojenia. Napriek tomu väčšina psov neskôr správne priniesla pomenovaný predmet. V pasívnej situácii dokonca bez jedinej chyby.
Čo to ale znamená? Že pes nepotrebuje byť cieľom komunikácie, aby si vytvoril asociáciu. Ale znamená to aj porozumenie slovu? Alebo len veľmi presné priradenie zvuku k objektu?
Nejde o jazyk, ale o pamäť a asociácie
Druhý experiment posunul hranicu ešte ďalej. Psy videli hračku, no jej názov počuli až neskôr, keď už bola skrytá. Medzi videním a pomenovaním vznikla časová medzera. Väčšina GWL psov ju dokázala preklenúť.
Tu už nejde o jednoduchý reflex. Pes si musel udržať obraz predmetu v pamäti a neskôr ho spojiť so slovom. To je kognitívne náročná operácia. Stále však nehovoríme o porozumení jazyku, ale o práci s mentálnou reprezentáciou objektu.
Je to podobné tomu, čo robia malé deti, keď počúvajú rozhovory dospelých. Podobné, nie totožné. A práve tu sa často robí skratka.
Prečo to neplatí pre väčšinu psov
Výskum netvrdí, že každý pes má skrytý jazykový talent. Práve naopak. GWL psy sú extrémne zriedkavé. Neexistuje dôkaz, že by sa táto schopnosť dala spoľahlivo vytrénovať. Skôr ide o kombináciu vrodených vlastností a prostredia, kde sa so slovami pracuje prirodzene a dlhodobo.
Ak tvoj pes nerozlišuje medzi desiatimi hračkami podľa mena, nerobíš nič zle. Väčšina psov funguje inak. Tento výskum neukazuje, čo by sme mali od psov chcieť. Ukazuje, kde sú biologické limity a výnimky.
Prečo je to zaujímavé aj mimo sveta psov
Najdôležitejšia otázka neznie, či psy rozumejú reči. Znie, ako flexibilné môžu byť mechanizmy učenia sa významov naprieč druhmi. Podobné schopnosti sa objavili len u niekoľkých sociálnych zvierat vyrastajúcich v jazykovo bohatom prostredí.
To posúva hranicu medzi „ľudským“ a „zvieracím“. Zároveň však varuje pred zjednodušovaním. Inteligencia nie je rovnomerne rozložená. Ani medzi druhmi, ani v rámci jedného druhu. A práve ignorovanie tejto reality často vedie k prehnaným očakávaniam.
