Desať minút kontaktu so psom stačí na to, aby sa v tele dali namerať zmeny, ktoré bežne spájame s ústupom stresu. Kortizol ide dole, tep a tlak sa spomaľujú a mozog prestáva fungovať v pohotovostnom režime. Dôležité je povedať, že nejde len o pocit ani o romantiku okolo psíčkarstva. Ide o fyziologickú reakciu.
Kontakt so psom sa preto dnes neberie ako milý detail k životu, ale ako niečo, čo má merateľný vplyv na telo. Najmä na srdce a cievy. Neplatí to však pre každého rovnako a už vôbec nie automaticky. Práve v tom je háčik, o ktorom sa hovorí už menej.
Čo sa v tele deje, keď sa dotkneš psa
Krátky kontakt so psom spúšťa v tele reťaz biologických reakcií, ktoré sa bežne spájajú s pocitom bezpečia. Kortizol, hlavný stresový hormón, klesá. Súčasne stúpa oxytocín, hormón väzby a upokojenia nervového systému. Nejde len o psychiku. Tieto látky majú priamy vplyv na srdcovú frekvenciu, tlak aj napätie ciev.

Podľa lekára Tomáša Kaštovského sa tieto zmeny dajú pozorovať už približne po desiatich minútach kontaktu. Nie teda po týždňoch či niekoľkohodinovej prechádzke. Stačí obyčajné fyzické a vizuálne spojenie so psom. Mozog dostane signál, že nie je v ohrození. A začne sa správať inak.
Biologický obraz je pritom pomerne konzistentný. Kortizol, hlavný stresový hormón, ide dole, čo sa prejaví menším vnútorným napätím a nižšou záťažou pre imunitný systém. Súčasne rastie oxytocín, ktorý sa spája s pocitom bezpečia a dôvery, teda presným opakom stresovej reakcie. Na úrovni srdca to znamená stabilnejší tep a nižší tlak, čo je mechanizmus, ktorý má význam najmä pri dlhodobej záťaži.
Čo robí tých pár minút rozdielom
Ak máš psa, veľa ľudí robí jednu zásadnú chybu: kontakt je rýchly, roztržitý a popretkávaný mobilom. Biologický efekt sa tým výrazne oslabuje. Ak chceš, aby telo reagovalo, musí dostať jasný signál pokoja.
Funguje pomalé škrabkanie za ušami alebo na hrudi, nie mechanické hladkanie. Striedaj jemný a mierny tlak. Ak to psovi nie je nepríjemné, pomáha aj krátky očný kontakt, nie zízanie, ale pokojné „bytie spolu“. Zaujímavým trikom je zosúladenie dychu. Sadni si k oddychujúcemu psovi a vedome spomaľ dýchanie tak, aby sa priblížilo jeho rytmu. Nervový systém na to reaguje prekvapivo rýchlo.

Čo hovoria čísla po mesiacoch a rokoch
Krátkodobé upokojenie je jedna vec. Dôležitejšie sú ale dlhodobé dôsledky. Ľudia žijúci so psom majú v priemere nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení a nižšiu pravdepodobnosť náhleho úmrtia na srdce. Samozrejme, neznamená to, že pes lieči choroby. Znamená to len, že dlhodobo znižuje faktory, ktoré ich zhoršujú.
Tento efekt potvrdzujú aj výskumy z akademického prostredia, napríklad práce z Washington State University. Spoločný menovateľ je rovnaký: menej chronického stresu znamená menší zápal v tele, nižší tlak a pomalšie opotrebovanie ciev.
Nemáš psa? Efekt sa dá získať aj inak
Častý problém podobných článkov je, že automaticky rátajú so psom doma. Realita je širšia. Kontakt funguje aj pri canisterapii, venčení psov z útulku alebo pri pravidelnom kontakte v dog-friendly prostredí. Rozhodujúci nie je vlastnícky vzťah, ale pokojná interakcia.

Tu je však dôležitá brzda. Ak máš zo psov strach, alergiu alebo ťa starostlivosť stresuje viac než ukľudňuje, efekt sa vytráca alebo otáča proti tebe. Pes nie je univerzálny liek. Je to biologický spúšťač, ktorý funguje len vtedy, keď vzťah dáva zmysel obom stranám.
Mimochodom, samotný efekt nevyplýva zo psa. Vyplýva z pokoja. A ten sa z bežného dňa vytratil rýchlejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje.
