Väčšina ľudí má pocit, že najväčším problémom verejných toaliet je samotné sedadlo. Stačí si naň sadnúť a „niečo“ sa na teba nalepí. Tento obraz je intuitívny, ale nepresný. Toaletné sedadlo nebýva najšpinavšou časťou miestnosti a že skutočný problém sa skrýva inde, vo vzduchu, na rukách a na miestach, ktorých sa dotýka každý, píše server theconversation.com.
Aké mikróby sa na verejných toaletách skutočne nachádzajú
Ľudské telo denne vylúči viac než liter moču a vyše sto gramov stolice. Spolu s nimi sa do prostredia dostávajú baktérie, vírusy a ďalšie mikroorganizmy. Nejde o nič výnimočné, je to biologická realita.
Na povrchoch verejných toaliet sa preto nachádzajú najmä črevné baktérie, ako E. coli, Klebsiella či Enterococcus, a vírusy spôsobujúce hnačky a zvracanie, napríklad norovírus alebo rotavírus. Pridávajú sa kožné baktérie, vrátane Staphylococcus aureus, niekedy aj jeho rezistentné formy, a v menšej miere vajíčka parazitov či jednobunkové organizmy.
To znamená, že verejné WC nie je sterilné prostredie. Je to zmes mikroorganizmov z viacerých zdrojov. Problém nie je ich samotná prítomnosť, ale to, ako sa môžu dostať do tela.
Prečo toaletné sedadlo nebýva najšpinavšie miesto
Výskumy opakovane ukazujú, že viac mikróbov než na sedadle sa nachádza na kľučkách, splachovacích tlačidlách a vodovodných kohútikoch. Dôvod je jednoduchý. Týchto miest sa dotýkajú ľudia rukami, často ešte predtým, než si ich umyjú.
Inými slovami, najviac znečistené nebýva to, na čo si sadáš, ale to, čo chytáš. Sedadlo má navyše relatívne suchý a hladký povrch, ktorý pre mnohé baktérie nie je ideálnym miestom na prežitie. Ruky sú z hľadiska prenosu infekcií oveľa efektívnejší nástroj.
To však neznamená, že sedadlo je „čisté“. Znamená to len, že jeho úloha v šírení infekcií sa často preceňuje, zatiaľ čo význam rúk sa podceňuje.
Aerosól pri splachovaní, keď sa obsah toalety dostane do vzduchu
Najmenej intuitívnym javom je to, čo sa deje pri splachovaní. Ak toaleta nemá veko alebo sa nezatvorí, vzniká takzvaný „toilet plume“, čo je oblak mikroskopických kvapôčok, ktoré sa uvoľnia z misy do vzduchu. Tieto častice môžu obsahovať baktérie a vírusy a rozšíria sa v priestore kúpeľne do vzdialenosti približne jedného až dvoch metrov.
To znamená, že mikroorganizmy sa môžu usadiť na okolitých povrchoch, na oblečení alebo na telefóne položenom na pulte. Podobne fungujú aj teplovzdušné sušiče rúk. Nerozlišujú medzi vodou a baktériami. Len rozfukujú to, čo sa nachádza na pokožke, do priestoru.
Znie to znepokojujúco, ale neznamená to, že každé spláchnutie predstavuje zdravotné riziko. Znamená to len, že prenos mikróbov prebieha aj vzduchom, nielen dotykom.
Prečo samotné sedenie zvyčajne nie je problém a kde sú hranice rizika
Pre väčšinu zdravých ľudí je sedenie na verejnom toaletnom sedadle nízkorizikové. Koža tvorí pomerne účinnú bariéru. Ak na nej nie sú otvorené rany alebo výrazné poškodenia, mikroorganizmy sa cez ňu dostávajú len ťažko.
Papier na sedadle pôsobí bezpečne, ale môže to byť klamlivý pocit
Papier zvyšuje pocit bezpečia, ale nie vždy znižuje riziko. Toaletný papier je savý materiál. Ak niekto spláchol bez poklopu, aerosól z misy sa môže usadiť priamo v jeho póroch. Sedadlo je hladké a neporézne, takže na ňom mikróby prežívajú horšie než v papieri. Papier teda môže byť paradoxne špinavší než plast pod ním.
Problém nastáva vtedy, keď sa baktérie prenesú z povrchov na ruky a z rúk do úst, nosa alebo očí. Inými slovami, nie cez stehná, ale cez prsty. To je hlavná cesta infekcie.
Dôležitú úlohu zohráva aj technika umývania rúk. Väčšina ľudí si ich len rýchlo opláchne. Mydlo však nie je len „vôňa“. Je to chemický nástroj, ktorý rozrušuje tukové obaly vírusov a narúša bunkové steny baktérií. Praktická pomôcka znie banálne, ale funguje: umývaj si ruky tak dlho, kým si v duchu dvakrát nezaspievaš „Veľa šťastia, zdravia“.
Vyhýbanie sa sedeniu môže byť navyše kontraproduktívne. Napätie svalov panvového dna sťažuje úplné vyprázdnenie močového mechúra a môže viesť k rozstreku tekutín po okolí. To znamená viac kvapôčok na povrchoch, nie menej.
Ak má toaleta poklop, oplatí sa ho pred spláchnutím zavrieť. Znížiš tým množstvo kvapôčok, ktoré sa dostanú do vzduchu. Ak poklop nemá, pomôže aspoň to, že sa pri splachovaní nepostavíš priamo nad misu a hneď odídeš z kabínky.
Telefón je na toalete jeden z najlepších „zberačov“ baktérií. Čím menej ho tam vyťahuješ, tým menej si z prostredia berieš so sebou domov.
Ak máš na výber medzi sušičom rúk a papierovými utierkami, papier je rozumnejšia voľba. Nevytvára prúd vzduchu, ktorý by rozfukoval častice po miestnosti, a môžeš ním chytiť kľučku pri odchode.
Ak chýba mydlo, dezinfekčný gél na báze alkoholu je aspoň poistka. Nie je to náhrada za umývanie rúk, ale lepšie než nič.
Podľa čoho spoznáš, že toaleta nie je v dobrom stave
Silný zápach čpavku naznačuje zlú ventiláciu a starý moč. Mokrá podlaha, často zmes vody a moču, ktorá roznáša baktérie na topánkach ďalej do auta či domova. A chýbajúce mydlo alebo papierové utierky, čo je jasný signál, že sa o priestor nikto systematicky nestará.
