Káva patrí medzi najrozšírenejšie nápoje na svete a kofeín je najčastejšie používaná psychoaktívna látka vôbec. Väčšina ľudí ho pozná ako pomocníka proti únave, no nové výsledky výskumu naznačujú, že jeho účinky môžu siahať hlbšie a to až k mechanizmom, ktoré riadia starnutie buniek.
Vedci z Queen Mary University of London skúmali, ako kofeín pôsobí na bunky na molekulárnej úrovni. Nezamerali sa pritom na ľudí ani na myši, ale na jednoduchý jednobunkový organizmus, štiepnu kvasinku. Tento model sa v biológii používa často, pretože mnohé základné bunkové procesy má prekvapivo podobné tým ľudským.
Už skôr sa ukázalo, že kofeín môže predlžovať život buniek tým, že ovplyvňuje systém známy ako TOR. Ide o regulačný mechanizmus, ktorý bunkám „hovorí“, kedy majú rásť a kedy šetriť energiou. TOR reaguje najmä na dostupnosť živín a podieľa sa aj na procesoch spojených so starnutím.
Najnovšie experimenty však priniesli prekvapenie. Kofeín podľa nich nepôsobí priamo na TOR, ale aktivuje iný dôležitý systém, konkrétne AMPK. Ten funguje ako vnútrobunkový palivomer. Keď bunke klesne energia, AMPK sa zapne a presmeruje jej fungovanie z rastu na údržbu a opravy.
Ako spolu v bunke komunikujú TOR, AMPK a kofeín
| – | Jednoduché prirovnanie | Čo robí v bunke |
|---|---|---|
| TOR | Stavbyvedúci | Keď má bunka dosť živín, dáva signál na rast a delenie. Pri dlhodobej nadmernej aktivite sa bunka viac opotrebúva a menej sa venuje opravám. |
| AMPK | Úsporný kontrolór | Zapína sa pri nedostatku energie. Zastaví rast a presmeruje bunku na údržbu, recykláciu poškodených súčastí a opravy DNA. |
| Kofeín | Poslíček | Aktivuje AMPK a navodzuje stav, akoby mala bunka menej energie, čím podporuje opravné procesy. |
Práve tu vzniká zaujímavá paralela s liekmi. AMPK je cieľom aj pri lieku metformín, ktorý sa používa pri cukrovke a skúma sa aj pre možné účinky na dlhovekosť. Výskum na kvasinkách ukázal, že kofeín cez AMPK ovplyvňuje rast buniek, opravy poškodenia DNA a schopnosť zvládať stres. Všetky tieto procesy úzko súvisia so starnutím a vznikom chorôb.
Zjednodušene povedané, kofeín môže bunkám navodiť stav, akoby mali menej energie, a tým ich prinúti prepnúť do režimu „údržby“. Namiesto rýchleho delenia sa viac sústredia na ochranu vlastných štruktúr. To je presne ten typ mechanizmu, ktorý vedci dlhodobo spájajú so spomaľovaním biologického opotrebovania buniek.
Treba však zdôrazniť, že ide o výskum na jednoduchom organizme. To, čo funguje na úrovni kvasinkovej bunky, ešte automaticky neznamená rovnaký efekt v ľudskom tele. Ľudské bunky sú súčasťou zložitých orgánov, hormonálnych systémov a nervovej regulácie, ktoré môžu výsledok výrazne meniť.
Výsledky však zapadajú do širšieho obrazu. V epidemiologických štúdiách sa káva opakovane spája s nižším rizikom viacerých ochorení súvisiacich s vekom. Tento výskum ponúka jedno z možných vysvetlení: nejde len o povzbudenie mozgu, ale o zásah do základných energetických dráh buniek.
Čo môže účinok kofeínu oslabiť alebo zosilniť
Ak sa bavíme o praktickom živote, je dôležité rozlišovať medzi kofeínom ako látkou a konkrétnym nápojom. Kofeín pôsobí na AMPK, no zároveň platí, že prostredie v tele môže tento efekt posilniť alebo oslabiť. Napríklad vysoký príjem cukru zvyšuje hladinu inzulínu a ten naopak aktivuje rastové dráhy typu TOR. Sladká káva so sirupom tak môže časť „opravného“ efektu kofeínu potlačiť.
Dôležité je aj načasovanie. AMPK sa prirodzene aktivuje počas obdobia bez jedla, keď má telo nedostatok energie. Preto sa teoreticky predpokladá, že káva počas prerušovaného pôstu môže tento signál ešte zosilniť. Nejde o odporúčanie pôstu, ale o ukážku, že kofeín nepôsobí izolovane, ale v kontexte celkového energetického stavu organizmu.
Netreba zabúdať ani na to, že káva nie je len zdrojom kofeínu. Obsahuje aj polyfenoly a ďalšie bioaktívne látky, ktoré môžu s týmito mechanizmami spolupracovať. Účinok teda nemusí byť len „chemický“, ale výsledkom kombinácie viacerých signálov, ktoré telo dostáva naraz.
Koľko kávy sa v štúdiách spája so zdravotnými účinkam
Otázka množstva zostáva otvorená. Štúdia na kvasinkách nehovorí nič o počte šálok kávy denne. Pozorovania u ľudí však často naznačujú, že zdravotné benefity sa spájajú približne s tromi až štyrmi šálkami kávy denne.
Vedci zároveň zdôrazňujú, že ich cieľom nie je odporúčať piť viac kávy ako „liek na starnutie“. Skôr chcú pochopiť mechanizmus, ktorý by sa dal v budúcnosti cielene ovplyvniť stravou, pohybom alebo liekmi.
