V každej modernej domácnosti nájdeme plastové nádoby na uchovávanie jedla. Sú lacné, ľahké a praktické na používanie. Avšak nie všetko, čo vyzerá pohodlne, je aj bezpečné pre tvoje zdravie. Plast, najmä ten, ktorý bol poškodený, poškrabaný alebo vystavený vysokým teplotám, môže uvoľňovať chemikálie do potravín.
Mnohí ľudia sa na plast pozerajú ako na neutrálneho pomocníka. Nie ale vždy ide o pomocníka. Bezpečnosť plastu závisí od typu polyméru, jeho veku, teploty a aj od toho, aké jedlo s ním príde do kontaktu. Najväčšie riziko vzniká pri dlhodobom kontakte s horúcimi, kyslými alebo mastnými potravinami.
Pozrime sa na to, ktoré potraviny do plastu jednoducho nepatria a ako s plastovými nádobami zaobchádzať tak, aby si zbytočne neriskoval.
Prečo je plast problematický pri skladovaní jedla?
Plastové nádoby sú vyrobené z rôznych druhov polymérov, najčastejšie z polypropylénu (PP), polyetylénu (PE) alebo polykarbonátu. Niektoré z nich obsahujú chemické prísady ako BPA, ftaláty a iné plastifikátory, ktoré zlepšujú pružnosť a odolnosť materiálu.
Problém vzniká, keď sa tieto látky začnú uvoľňovať do jedla. Tento jav sa nazýva migrácia látok z obalu do potraviny. Zvyšuje sa pri vyššej teplote, pri kontakte s tukom alebo kyselinou a tiež pri mechanickom poškodení plastu.
Niektoré výskumy spájajú dlhodobú expozíciu týmto látkam s narušením hormonálnej rovnováhy, metabolickými problémami či poruchami plodnosti. Nejde o akútnu otravu, ale o dlhodobý kumulatívny efekt.
Portál klix.ba upozorňuje najmä na staršie nádoby. Tie po častom používaní a umývaní obsahujú mikroskopické škrabance, v ktorých sa môžu zachytávať baktérie a zároveň sa zvyšuje uvoľňovanie plastových látok.
Kyslé potraviny
Kyseliny dokážu reagovať s plastom a urýchliť jeho degradáciu. To znamená nielen možné uvoľňovanie chemikálií, ale aj viditeľné zmeny. zafarbenie, zápach či zmenu štruktúry povrchu.
Typickým príkladom sú paradajky, čili omáčky či citrusy. Ak si si niekedy všimol oranžové škvrny na plastovej dóze, je to znak, že materiál absorboval pigmenty a oleje. To už nie je len estetický problém. Je to dôkaz, že plast reagoval.
Ak je nádoba zafarbená, zapácha alebo si „pamätá“ chuť predchádzajúceho jedla, je lepšie ju vyradiť. Taký plast už degraduje a nepatrí späť do špajze, ale do recyklačného koša.
Mastné a tučné potraviny
Tuky fungujú ako rozpúšťadlá. Mnohé chemické prísady v plastoch sa rozpúšťajú práve v tukoch, nie vo vode. Preto sú potraviny ako slanina, syry, mastné mäso, oleje či smotanové omáčky rizikovejšie.
Zvlášť nebezpečné je vkladať horúce mastné jedlo priamo do plastovej nádoby. Teplo otvorí štruktúru materiálu a tuk pomôže „vytiahnuť“ z neho látky, ktoré by tam inak zostali viazané.
Surové mäso a ryby
Plast a surové mäso nie sú ideálna kombinácia. Poškodený plast obsahuje mikroškrabance, v ktorých sa môžu zachytávať baktérie ako Salmonella, E. coli či Listeria.
Aj keď nádobu umyješ, nie vždy sa dostaneš do mikroskopických pórov. Sklo alebo nerezová oceľ majú hladší povrch a čistia sa hygienickejšie.
Ak už plast použiješ, mäso skladuj čo najkratšie a nádobu umy dôkladne ručne, nie agresívnou drsnou hubkou.
Ako s plastovými nádobami narábať, aby si znížil riziko
Málokto vyhodí všetky plastové nádoby naraz. Preto má zmysel vedieť, ako minimalizovať riziko.
Pravidlo „studeného štartu“: Nikdy nedávaj do plastu jedlo priamo z hrnca. Nechaj ho úplne vychladnúť na kuchynskej linke. Horúce jedlo dramaticky zvyšuje migráciu látok.
Ručné umývanie: Umývačka riadu používa vysoké teploty a silné čistiace tablety. Tie postupne narúšajú povrch plastu. Ak chceš, aby nádoba vydržala čo najdlhšie bezpečná, umývaj ju ručne vo vlažnej vode.
Sleduj symboly na dne nádoby: Čísla v trojuholníku označujú typ plastu.
- 5 (PP – polypropylén) sa považuje za relatívne stabilný a vhodnejší na potraviny.
- 1 (PET) je skôr na jednorazové použitie.
- 7 môže obsahovať zmesi plastov vrátane polykarbonátu, ktorý môže obsahovať BPA.
Ak na dne nádoby symbol chýba, je to ďalší dôvod na opatrnosť.
Ak nechceš riskovať, siahni po týchto materiáloch
Ak ide o potraviny, ktoré reagujú s plastom najviac, oplatí sa použiť iný materiál.
Najistejšou voľbou je obyčajné sklo. Znesie horúcu polievku, paradajkovú omáčku aj mastné jedlo bez toho, aby zmenilo chuť či nasalo pach. Navyše sa dobre umýva a nezostávajú v ňom škvrny ako v plaste.
Keramická miska je fajn najmä na ohrievanie alebo krátkodobé uloženie jedla do chladničky. Dôležité je, aby bola glazúra nepoškodená.
Pri mäse, syroch alebo výrazne aromatických potravinách funguje výborne nerez. Nezadržiava pachy, nefarbí sa a zvládne aj mastné suroviny bez toho, aby s nimi „pracovala“.
| Typ potraviny | Prečo nie do plastu? | Lepšia alternatíva |
|---|---|---|
| Paradajky / Čili | Kyseliny narúšajú povrch plastu a spôsobujú jeho zafarbenie | Sklenená dóza |
| Horúca polievka | Teplo urýchľuje uvoľňovanie prísad z plastu | Keramická miska / Sklo |
| Slanina / Syry | Tuky viažu a „ťahajú“ chemické látky z plastu | Voskovaný obrúsok / Nerez |
| Surové mäso | Baktérie sa držia v mikroškrabancoch plastu | Sklo alebo pôvodný obal |
Plast má v kuchyni svoje miesto, ale nie je vhodný na všetko. Ak si zapamätáš, že horúce, kyslé a mastné jedlá radšej presunieš do skla alebo nerezu, urobíš jednoduchý krok, ktorý dáva dlhodobo zmysel.
