Nechávaš psa samého doma? Tieto chyby pri odchode mu môžu zbytočne zvyšovať stres

Pes samotu nemusí zvládať pokojne. Pozri sa, aké chyby pri odchode z domu zvyšujú jeho stres, nudu a riziko ničenia vecí.
pes mops
Zdroj: JC Gellidon z Unsplash

Ak máš psíka a ideš do roboty, na nákup či k rodine, je pre teba úplne bežné, že ho necháš doma. Aj keď je dnešný svet v mnohých situáciách otvorený milým štvornohým miláčikom, stále existujú miesta, kam s tebou tvoj psík jednoducho ísť nemôže. To však pes nechápe tak ako človek. Tvoj odchod vníma úplne inak než ty.

Pes je totiž spoločenské zviera, ktoré je silno naviazané na svoju svorku, teda v tomto prípade na teba alebo tvoju rodinu. Práve preto veľa psov samotu znáša ťažko. Niektoré psy to dávajú najavo aj svojím správaním. Lenže toto správanie nie je vzdor, ale stres, neistota alebo prebytok energie.

A práve pri odchode z domu robí veľa majiteľov chyby. Nie preto, že by psa nemali radi, ale preto, že si neuvedomujú, ako pes vníma ich odchod. Toto sú najčastejšie chyby, ktorým by si sa mal vyhnúť, keď nechávaš psa samého doma.

Robíš z odchodu veľkú udalosť

Možno to robíš aj ty. Aj keď budeš preč len chvíľu, pred odchodom psovi vysvetľuješ, že odchádzaš, hovoríš mu, aby poslúchal, nerobil šarapatu, alebo ho dlho objímaš a bozkávaš. Znie to síce milo a láskavo, ale pre psa to môže byť skôr mätúce než upokojujúce.

Psy veľmi dobre čítajú našu reč tela, tón hlasu aj emócie. Keď zrazu cíti zvýšenú pozornosť, nervozitu alebo smútok, môže si to spojiť s tým, že sa deje niečo zvláštne. Pes potom nemusí reagovať len smútkom, ale aj nepokojom, nervóznym čakaním alebo tým, že ťa začne strážiť pri dverách.

Portál klix.ba uvádza, že oveľa lepšie je správať sa úplne obyčajne ako inokedy. Nerob veľké rozlúčkové gestá, nemeň tón hlasu a psa pred odchodom zbytočne nepoučuj. Jednoducho odíď tak, akoby išlo o bežnú vec. Veď aj ide. Ty sa k nemu znova vrátiš.

Pes tak postupne pochopí, že tvoj odchod nie je nič výnimočné ani stresujúce.

Necháš psa doma bez pohybu

Keď je tvoj pes primerane unavený, tvoju neprítomnosť zvláda oveľa ľahšie. Často si jednoducho ľahne a prespí čas, kým sa vrátiš. Ak ho však necháš doma bez toho, aby sa predtým aspoň trochu vybil, nečuduj sa, že domácnosť nájdeš ako po výbuchu.

Pes, ktorý nemal poriadnu prechádzku, zostáva doma s kopou nevydanej energie a tá si potom hľadá ventil. Keď nie je človek nablízku, často to končí tým, že si začne všímať veci, ktoré by inak možno úplne ignoroval. Obeťou sa tak môžu stať tvoje nové topánky, nábytok, vankúše alebo čokoľvek iné, čo má po ruke.

pes pohlad_5 (2)
Zdroj: Vedelisteze.sk / Martin Borko

Dôležité preto je, aby si pred odchodom venoval svojmu psíkovi aspoň chvíľu. Vezmi ho na prechádzku, zahraj sa s ním alebo ho nechaj poriadne si poňuchať okolie. Pre psa nie je prechádzka len o pohybe. Je to aj spôsob, ako spracúva pachy, informácie a upokojuje hlavu.

Nemusí ísť vždy o dlhý výbeh. Niekedy spraví veľký rozdiel aj kratšia, ale kvalitná prechádzka, pri ktorej pes môže používať nos a nie je len ťahaný po chodníku od vchodu k vchodu.

Odídeš na príliš dlho

Nechať psa príliš dlho samého doma je problém, ktorý si veľa ľudí ani neuvedomuje. Vyberieš sa do práce, po práci ešte skočíš na nákup, k rodičom a domov sa vrátiš až neskoro večer. Pravda je však taká, že pes nie je stavaný na to, aby vydržal dlhé hodiny úplne sám.

Je prirodzene zvyknutý byť súčasťou svorky. Ak zostane dlhý čas bez kontaktu, môže to uňho vyvolať stres, frustráciu a pocit neistoty.

pes pije zo zachodu_1
Zdroj: Vedelisteze.sk

Tento stres sa potom často prejaví veľmi viditeľne. Niektoré psy začnú nadmerne štekať alebo zavýjať, najmä krátko po tvojom odchode. Iné si začnú ventilovať napätie ničením vecí v byte. Častá je aj nervozita, chodenie po byte, neschopnosť upokojiť sa alebo neustále čakanie pri dverách.

V niektorých prípadoch sa môže rozvinúť aj separačná úzkosť. To už nie je bežné „nechce byť sám“, ale vážnejší stav, pri ktorom pes odchod majiteľa prežíva veľmi intenzívne a stresovo.

Dôležité je preto uvedomiť si, že tvoj pes nevníma deň rovnako ako ty. Vníma hlavne tvoju prítomnosť alebo neprítomnosť. Preto, ak vieš, že budeš z domu preč dlhšie, vezmi ho so sebou, alebo požiadaj niekoho blízkeho, aby sa mu prišiel povenovať.

Necháš ho úplne bez zábavy

Ďalšou častou chybou je, že pes ostane doma síce najedený a vyvenčený, ale nemá čo robiť. Pre človeka je byt bezpečné miesto. Pre psa však môže byť po pár hodinách samoty nudný priestor plný lákadiel. A keď sa nudí, začne si hľadať vlastnú zábavu.

Práve vtedy prichádzajú na rad rozhryzené papuče, vankúše, káble, koberce alebo smetný kôš. Nie preto, že by ti chcel urobiť naprieky. Pes jednoducho rieši napätie, nudu alebo potrebu niečo žuť.

Pomôcť môžu bezpečné hračky na hryzenie, hlavolamy s granulami, lízacie podložky alebo iné predmety určené pre psov. Dôležité však je, aby si mu nenechával veci, ktoré môžu byť nebezpečné. Kosti, malé predmety, káble alebo hračky, ktoré vie roztrhať a prehltnúť, môžu narobiť viac škody než úžitku.

Po návrate ho trestáš za neporiadok

Toto robí veľa majiteľov úplne automaticky. Prídeš domov, nájdeš rozhryzenú topánku alebo mláčku na zemi a okamžite začneš psa karhať. Lenže problém je v tom, že pes si trest po niekoľkých hodinách nespojí tak, ako si myslíš.

Áno, môže sa tváriť „vinne“. Stiahne uši, sklopí pohľad alebo sa odplazí preč. Lenže často nereaguje na to, čo spravil pred hodinou, ale na tvoj aktuálny tón hlasu, postoj tela a hnev. Inými slovami, bojí sa tvojej reakcie, nie nevyhnutne toho, že chápe súvislosť medzi rozhryzenou vecou a trestom.

pes a nahubok
Zdroj: Vedelisteze.sk / Martin Borko

Ak sa podobné správanie opakuje, treba riešiť príčinu. Pes možno zostáva sám príliš dlho, má málo pohybu, nudí sa alebo nezvláda samotu. Trest po návrate problém nevyrieši. Často ho len zhorší, pretože pes začne spájať tvoj príchod domov s napätím.

Oveľa lepšie je upraviť režim, odstrániť z dosahu veci, ktoré by mohol zničiť, nechať mu bezpečnú zábavu a samotu trénovať postupne. Ak pes pri odchodoch panikári, ničí veci, vyje alebo sa nevie upokojiť ani po dlhšom čase, oplatí sa obrátiť na skúseného trénera alebo veterinára, ktorý pomôže vylúčiť vážnejší problém.

Pes totiž nechce byť zlý. Väčšinou len nevie, čo má so svojím stresom, energiou alebo neistotou robiť. A práve tvoj prístup rozhoduje o tom, či sa samotu naučí zvládať pokojne, alebo sa pre neho každý tvoj odchod zmení na malú drámu.