V mladosti má telo veľkú rezervu. Schody zvládneš bez premýšľania, po športe sa dáš dokopy rýchlo a aj niekoľko horších nocí vieš ešte ako tak „rozchodiť“. Lenže táto výhoda sa nezačne strácať až v starobe. Švédski vedci sledovali ľudí takmer pol storočia a ich dáta naznačujú, že fyzická výkonnosť začína klesať už v čase, keď sa mnohí ešte cítia mladí, teda okolo polovice tridsiatky.
Výskumníci z Karolinska Institutet v rámci štúdie SPAF nesledovali ľudí len pár mesiacov. Do výskumu zaradili 427 mužov a žien, ktorých opakovane testovali od veku 16 rokov až po 63 rokov. Merali im kondíciu, svalovú vytrvalosť aj výbušnú silu. A ukázalo sa, že telo má svoj vrchol skôr, než by si čakal. Aeróbna kapacita a svalová vytrvalosť dosahovali maximum približne medzi 26. až 36. rokom, potom sa začal postupný pokles.
Kondícia vrcholí skôr, než sa cítiš starý. Niektoré schopnosti začínajú klesať už pred štyridsiatkou
Štúdia ukazuje aj jednu dôležitú vec, ktorú si človek bežne neuvedomuje. Telo nemá jeden spoločný vrchol pre všetko. Inak starne kondícia, inak svalová vytrvalosť a inak výbušná sila, teda schopnosť vyvinúť rýchly a silný pohyb. Aeróbna kapacita a svalová vytrvalosť dosahovali maximum približne medzi 26. až 36. rokom života. Pri výbušnej sile prišiel vrchol ešte skôr. U mužov okolo 27 rokov, u žien už približne v 19 rokoch.
Zo začiatku sa tento pokles nemusí zdať dramatický. Pri kondícii a svalovej vytrvalosti išlo najskôr len o 0,3 až 0,6 percenta ročne. To je rozdiel, ktorý si v bežnom živote ľahko nevšimneš. Lenže práve v tom je problém. Pokles sa časom zrýchľuje a vo vyššom veku už môže dosahovať približne 2 až 2,5 percenta ročne.
„Nikdy nie je neskoro začať sa hýbať. Naša štúdia ukazuje, že pohyb dokáže spomaliť pokles výkonnosti, aj keď ho nedokáže úplne zastaviť,“ hovorí Maria Westerståhl, hlavná autorka štúdie.
Po šesťdesiatke sa ukáže rozdiel medzi aktívnym a sedavým životom. Výkon sa môže líšiť dramaticky
Najväčší rozdiel sa neukázal len v tom, koľko výkonu človek stratí, ale aj v tom, ako rozdielne ľudia starnú. Od svojho fyzického vrcholu do veku 63 rokov stratili účastníci štúdie približne 30 až 48 percent kapacity. V praxi to môže znamenať rozdiel medzi tým, či človek zvládne dlhšiu prechádzku bez problémov, alebo ho začne obmedzovať aj bežný deň.
Ešte výrečnejšie je, ako sa s vekom otvorili nožnice medzi jednotlivými ľuďmi. V mladosti boli rozdiely medzi účastníkmi menšie, no v 63 rokoch už vyzeral rovnaký vek úplne inak. Pri relatívnej aeróbnej kapacite narástla variabilita výkonu až 25-násobne, pri výške výskoku takmer päťnásobne a pri svalovej vytrvalosti trojnásobne. Inými slovami, dvaja ľudia s rovnakým rokom narodenia môžu mať po šesťdesiatke úplne odlišné telo. Jeden zvládne výlet do kopca, druhý sa zadýcha pri schodoch v paneláku.
Začať sa hýbať má zmysel aj po rokoch nečinnosti. Telo vie ešte časť výkonu získať späť
Dobrou správou je, že nie je neskoro začať. Ľudia, ktorí sa rozhodli začať pohybovať až v dospelom veku, zlepšili svoje fyzické schopnosti o 5 až 10 percent. To je síce len zlomok toho, čo by získali pravidelným cvičením od mladosti, ale stále ide o významné zlepšenie.
Štúdia tiež ukázala, že vysokoškolské vzdelanie súvisí s lepšou kondíciou a svalovou vytrvalosťou. Možno je to tým, že vzdelanejší ľudia viac vedia o zdravom životnom štýle, alebo majú prácu, ktorá im umožňuje viac sa venovať športu.
Vedci zatiaľ nevedia, prečo sa výkon láme tak skoro. Práve táto otázka ich zaujíma najviac
Najväčšia otázka pritom zostáva otvorená. Prečo sa telo nedokáže držať na vrchole dlhšie, aj keď človek trénuje, hýbe sa a nemá žiadne zjavné zdravotné problémy? Podobný vzorec vedci poznali už zo sledovania vrcholových športovcov. Ich výkon tiež zvyčajne kulminuje pred približne 35. rokom života, hoci trénujú viac než bežná populácia.
Práve preto je švédska štúdia zaujímavá. Ukazuje, že nejde len o problém profesionálnych športovcov, ktorí tlačia telo na hranicu možností. Rovnaký smer sa objavil aj u bežných ľudí. Výkon najskôr rastie, potom sa istý čas drží vysoko a následne sa začne pomaly zosúvať nadol. Pohyb tento pokles dokáže brzdiť, no podľa výskumníkov ho nedokáže úplne vypnúť.
Maria Westerståhl preto hovorí, že ďalším krokom bude hľadanie mechanizmov, ktoré za týmto javom stoja. Inými slovami, vedci chcú zistiť, čo sa vo svaloch, metabolizme a celom tele mení ešte dávno predtým, než človek začne hovoriť o starobe. Účastníkov štúdie plánujú otestovať znova, keď budú mať 68 rokov. Práve tieto ďalšie dáta môžu ukázať, kto si udrží funkčné telo dlhšie a prečo sa pri niektorých ľuďoch začne pokles meniť na reálny problém v každodennom živote.
Po tridsiatke nejde o paniku, ale o rezervu. Čím skôr ju začneš budovať, tým viac ti zostane neskôr
Ak máš po tridsiatke, telo ti ešte neposiela účet za všetko, čo si zanedbal. Ale už si začína zapisovať. Kondícia, sila a vytrvalosť neklesnú zo dňa na deň, no rezerva, ktorú si v mladosti bral ako samozrejmosť, sa začne pomaly míňať.
To je dôvod, prečo pohyb nemá zmysel až vtedy, keď sa človek zadýcha pri schodoch. Vtedy už len dobiehaš stratu, ktorá sa zbierala roky. Pravidelné cvičenie síce nezastaví starnutie, ale vie spomaliť pokles výkonu a oddialiť moment, keď sa z laboratórnych percent stanú praktické problémy. Menej vládzeš, horšie sa zotavuješ, viac ťa obmedzujú bežné veci.
Švédska štúdia tým vlastne hovorí nepríjemnú, ale užitočnú vec. O tom, ako bude tvoje telo fungovať po šesťdesiatke, sa nerozhoduje až po šesťdesiatke. Rozhoduje sa oveľa skôr, v rokoch, keď sa človek ešte cíti relatívne dobre a má pocit, že pohyb môže odložiť na neskôr.