Aj keď je chôdza na vodítku absolútny základ pri výcviku psa, mnohí psi a ich majitelia s týmto bojujú niekedy aj celé roky. Avšak toto musí zvládnuť každý pes, ak chceš s ním bezpečne a príjemne chodiť na prechádzky po meste, parku či lese.
Správny tréning si vyžaduje ale trpezlivosť, pozitívne posilňovanie a správne techniky. Ukážeme ti, ako si tento proces zjednodušiť a vyhnúť sa najčastejším chybám.
Ako naučiť psa chodiť na vodítku?
Pes nie je od narodenia naučený chodiť pri tebe na vodítku. Pre neho je to niečo nové a neprirodzené. Ak ho to nenaučíš, môže ťahať, vláčiť ťa, byť rozptýlený alebo si dokonca vytvoriť stres z prechádzok. Nechápe, prečo ho obmedzuješ. Musíš mu ukázať, že vodítko nie je trest, ale forma komunikácie medzi vami.
Server petmd.com odporúča začať tréning v bezpečnom a pokojnom prostredí, kde sa pes cíti uvoľnene.
Zoznamovanie s obojkom a vodítkom
Neber psa hneď von, ak ešte vodítko ani obojok nepozná. Začni doma v interiéri alebo na záhrade. Vodítko polož na zem a dovoľ mu si ho pokojne očuchať. Neponúkaj ho ako hračku. Ak by si ho naučil, že vodítko je predmet na hryzenie, bude ho počas chôdze ťahať a trhať.
Keď si pes na obojok zvykne, začni mu ho nasadzovať na krátke chvíle niekoľkokrát denne. Ak si ho nesnaží dať dole, odmeň ho. Vodítko musí spájať s pokojom a pozitívnou skúsenosťou.
Použi odmeny správne
Najefektívnejší spôsob výcviku je pozitívne posilňovanie. To znamená, že psa odmeníš presne v momente, keď robí to, čo od neho chceš. Spojenie medzi správaním a odmenou musí byť okamžité.
Začni krátkymi tréningami, napríklad 5 až 10 minút niekoľkokrát denne. Každýkrát, keď je vodítko voľné, pochváľ ho alebo mu daj malý pamlsok. V začiatkoch odmeňuj často, neskôr frekvenciu postupne znižuj. Dôležité ale je, aby si ho odmenil v momente, keď spraví, čo po ňom chceš.
Vodítko musí visieť v tvare písmena „J“
Keď sa hovorí „drž si krátke vodítko“, neznamená to, že má byť napnuté. Vodítko musí byť vždy zvesené, ideálne v tvare písmena „J“.
Ak ho držíš v napätí, pes cíti konštantný tlak a reaguje prirodzene, začne ťahať proti nemu. Ide o takzvaný opozitný reflex. Ak chceš, aby pes neťahal, tlak nesmie byť permanentný.
Dve techniky, ktoré fungujú v praxi
Technika červeného svetla
Predstav si, že si semafor. Keď je vodítko napnuté, stojíš. Nepohneš sa ani o krok. Pes sa môže pohnúť dopredu až vtedy, keď vodítko povolí. Učí sa tak, že ťahaním sa nikam nedostane.
Zmena smeru
Ak pes ťahá k zaujímavej vôni alebo cieľu, bez slova sa otoč o 180 stupňov a kráčaj opačným smerom. Pes sa postupne naučí, že ťahanie ho k cieľu nepriblíži, ale naopak oddiali.
Tieto dve techniky sú účinné najmä pri mladých alebo energických psoch, ktorí majú silnú motiváciu preskúmavať okolie.
Nauč ho chodiť pri tebe
Začni v pokojnom prostredí bez rozptýlení. Kráčaj pomaly. Ak sa pes vzdiali alebo začne ťahať, zastav sa alebo zmeň smer. Keď sa vráti k tebe a vodítko je voľné, odmeň ho.
Postupne pridávaj povely ako „pri mne“, „stoj“ alebo „poď sem“. Spojenie pohybu a slovného pokynu mu pomôže pochopiť, čo od neho očakávaš.
Čo ak…?
Čo ak pes vonku úplne ignoruje pamlsky?
To znamená, že prostredie je pre neho príliš rušivé. Zníž nároky. Vráť sa do tichšieho prostredia alebo použi atraktívnejšiu odmenu, napríklad malé kúsky syra alebo sušeného mäsa. Niektoré psy v novom prostredí reagujú lepšie na hlasovú pochvalu než na jedlo.
Čo ak uvidí iného psa a vyštartuje?
Kľúčom je vzdialenosť. Udržuj taký odstup, v ktorom je pes ešte schopný vnímať teba. Ak je príliš blízko podnetu, jeho mozog prejde do režimu vzrušenia a učenie nefunguje. Tréning prebieha v zóne, kde je pes pokojný a reaguje na tvoje pokyny.
Chôdza na vodítku nie je len o technike. Je to o vzťahu, konzistentnosti a jasnej komunikácii. Ak budeš dôsledný, pes sa naučí, že pokojná chôdza pri tebe je pre neho najvýhodnejšia voľba.
