Vidieť, ako pes starne, bolí. Nie preto, že by strácal sivé chlpy alebo chodil pomalšie. Ale preto, že niekedy máš pocit, akoby ťa prestával spoznávať. Akoby tu bol telom, no mysľou už nie celkom. A nie je to zriedkavé. Odhady hovoria, že známky demencie má až 60 % psov starších ako 11 rokov.
Inými slovami, ak máš doma seniora, pravdepodobnosť, že sa ťa to týka, je vysoká. A práve pri demencii u psov sa láme rozdiel medzi „je už starý“ a „niečo nie je v poriadku“.
Psia demencia, odborne Canine Cognitive Dysfunction (CCD), nepríde ako úraz. Prichádza potichu. Možno si si všimol, že tvoj pes zrazu stojí uprostred chodby a pozerá do prázdna. Alebo sa v noci prechádza po byte, akoby hľadal cestu domov. A ty si povieš, že je to vekom. Lenže práve vtedy ide o čas.
Signály, ktoré si ľahko ospravedlníš vekom
Medzi psičkármi sa používa pomôcka s názvom DISHAA. Nie ako diagnóza, ale ako varovný zoznam. Možno sa v ňom spoznáš.
Dezorientácia vyzerá nenápadne. Pes sa zasekne v rohu, nevie obísť stoličku, ktorú pozná celý život, alebo ostane stáť a akoby čakal na pokyn, ktorý nepríde. Zmeny v interakciách sú ešte bolestivejšie. Pes, ktorý bol vždy samostatný, sa zrazu lepí na nohy. Alebo naopak, stiahne sa a prestane vyhľadávať kontakt.
Spánok sa rozpadá. Cez deň prespí hodiny, v noci blúdi. Hygiena ide bokom, objavia sa nehody, hoci bol roky čistotný. Aktivita sa mení. Buď zmizne chuť hrať sa, alebo pes bez cieľa chodí hore-dole. A napokon úzkosť. Nové strachy, separačná panika, podráždenosť.
Jedna vec sama o sebe nemusí znamenať nič. Keď sa však začnú skladať dokopy, nejde len o starobu. Štúdia na psoch starších ako 7 rokov ukázala, že 66 % z nich malo určitý stupeň kognitívnej poruchy. A 11 % bolo už v ťažkom štádiu.
Prečo tabletka problém nevyrieši
Možno sa pýtaš, či na to neexistuje liek. Realita je tvrdšia. Selegilín je jediný liek, ktorý sa pri psiej demencii používa, no jeho účinok je obmedzený. Nezastaví chorobu ani nevráti mozog do pôvodného stavu. U niektorých psov dokáže zmierniť určité prejavy, napríklad rozbitý spánok alebo apatiu, u iných nezaberie takmer vôbec.
Nie je to zlyhanie veterinárov ani liečby. Je to realita neurodegenerácie. Keď mozgové bunky postupne odumierajú, neexistuje tabletka, ktorá by to otočila späť. Práve preto má najväčší zmysel konať skôr, než sa proces rozbehne naplno.
Prečo sa psia demencia podobá na Alzheimerovu chorobu
Zaujímavý detail, ktorý sa často nespomína je, že keď vedci skúmajú mozgy psov, ktorí uhynuli s CCD, nachádzajú v nich rovnaké proteínové spleti a amyloidné plaky ako u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Nejde teda len o podobné správanie. Ide o podobný biologický proces.
Aj preto sa na psov pozerá výskum inak než kedysi. Nejde len o „zvierací problém“. Ide o prirodzený model starnutia mozgu v prostredí, ktoré zdieľame s nimi.
Čo môžeš robiť dnes, nie „keď už je zle“
Výskum z University of Adelaide ukazuje jednoduchú vec. Starý mozog potrebuje podnety. Nie pokoj, ale jemnú prácu. A práve tu máš ako majiteľ väčší vplyv, než si myslíš.
Najsilnejším nástrojom je čuch. Pachové hry, čuchacie koberčeky, schovávanie pamlskov do krabíc alebo uterákov. Čuch je jeden z posledných zmyslov, ktorý vekom odchádza. Krátke hry robia viac než dlhé prechádzky bez podnetov.
Aj drobná zmena trasy má význam. Iná ulica. Iný park. Nové pachy. Mozog dostane signál, že musí pracovať. Interaktívne hračky, kde sa pes musí zamyslieť, ako sa dostať k potrave, nie sú rozmar. Sú mentálnym tréningom.
Keď sa svet okolo psa začne rozpadať
V pokročilejších štádiách tréning nestačí. Vtedy prichádza na rad prostredie. Dezorientovaný pes potrebuje istotu. Ak stále presúvaš nábytok, zhoršuješ mu situáciu. Nočné svetielka pomáhajú psom, ktoré v tme strácajú orientáciu a panikária. Nekĺzavé podlahy znižujú stres z pohybu.
Strava, únava a pocit viny
Strava zázraky nerobí, ale vie pomôcť. Omega-3 mastné kyseliny a antioxidanty podporujú mozog. MCT oleje sa v niektorých štúdiách ukazujú ako alternatívny zdroj energie pre starnúce neuróny. Nie ako liek, ale ako opora.
A napokon to najťažšie. Tvoja únava. Frustrácia. Pocit, že zlyhávaš. Starostlivosť o psa s demenciou vyčerpáva. Treba si priznať, že v tom nie si sám. A že tvoj pes to nerobí naschvál. Jeho mozog starne. A pochopiť to je často dôležitejšie než akákoľvek hračka či doplnok.
Psia demencia nie je len veterinárna diagnóza. Je to skúška vzťahu v jeho najkrehkejšej fáze. A práve tam záleží na tom, či pes cíti, že v tom nie je sám.
