Dokáže pes vycítiť zlého človeka? Vedci majú na túto otázku konečne odpoveď

Mnohí majitelia psov veria, že ich štvornohý miláčik má šiesty zmysel na ľudí. Ak pes niekoho hneď prijme, považujeme to za dôkaz, že ten človek je dobrák. A ak na niekoho zavrčí, hneď máme pocit, že „niečo cíti“. Lenže podľa novej štúdie to možno vôbec nie je tak, ako si myslíme.

Vedci z viacerých európskych univerzít totiž zistili, že psy v skutočnosti neprejavujú jasnú schopnosť hodnotiť ľudí podľa ich správania, teda nevytvárajú si o človeku „povesť“ len na základe toho, ako sa správa k iným psom. Výsledky publikovali v odbornom časopise Animal Cognition a sú celkom šokujúce, pretože spochybňujú niečo, čomu mnohí psíčkari verili celé roky.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Ako test prebiehal

Tím vedcov vedený Hoi-Lam Jimom z Kjótskej univerzity pripravil experiment so 40 domácimi psami rôzneho veku. Každý pes sledoval krátku scénu: dvaja ľudia a jeden „psí herec“. Jeden z ľudí sa správal milo, dal psovi jedlo. Druhý bol „sebecký“ a odmietol mu dať čokoľvek.

Je však nutné zdôrazniť, že „zlý“ človek v teste sa nesprával kruto. Bol len negenerózny, jednoducho si ponechal jedlo pre seba, namiesto toho, aby sa podelil. Nešlo o žiadnu agresiu, len o nedostatok štedrosti. Ak by sa človek správal otvorene nahnevane či agresívne, je pravdepodobné, že by to psy vyhodnotili inak, najmä podľa tónu hlasu alebo reči tela, nie podľa abstraktného „morálneho“ úsudku.

Po pozorovaní tejto scény mohli testované psy vojsť do miestnosti a vybrať si, ku komu pôjdu. Vedci čakali, že psy sa priklonia k tomu „dobrému“ človeku, ktorý kŕmil iného psa. Lenže výsledok všetkých prekvapil, žiadna taká preferencia sa neobjavila. Psy sa správali neutrálne. Ani priame interakcie s „dobrým“ či „zlým“ človekom ich správanie nijako nezmenili.

Výsledok, ktorý zmiatol aj samotných vedcov

Tieto výsledky sú zaujímavé najmä preto, že v minulosti už existovali protikladné zistenia. Staršie experimenty ukázali, že psy si vedia vytvoriť reputáciu o človeku, ak sa dotyčný správa zle k ich majiteľovi. Napríklad v štúdii, kde niekto odmietol pomôcť majiteľovi otvoriť nádobu, psy si to „zapamätali“ a neskôr sa tejto osobe vyhýbali.

Inými slovami, psy sú schopné sociálneho hodnotenia, ale najmä vtedy, keď sa to týka ich vlastného sociálneho kruhu, teda ich človeka. Rozdiel v tejto novej štúdii je, že psy museli posúdiť interakciu medzi dvoma cudzími ľuďmi a iným, cudzím psom. A práve tam sa ich schopnosť rozlíšiť „dobrého“ a „zlého“ človeka stratila.

To naznačuje, že psy síce dokážu vnímať hrozbu alebo nespravodlivosť, ale nedokážu ju generalizovať mimo svoj úzky vzťah k vlastníkovi. Ich posudzovanie je teda viac osobné než morálne.

Môže byť chyba v samotnom teste?

Autori priznali, že výsledky mohli ovplyvniť aj metodické obmedzenia. Test bol pomerne jednoduchý, pes si mal len vybrať, ku komu pôjde. Ale psy možno hodnotia ľudí jemnejšie, na základe dlhšieho pozorovania alebo opakovaných skúseností.

Ako povedal výskumník Hoi-Lam Jim: „Formovanie reputácie môže byť zložitejšie, než sme si mysleli. A to aj u druhov, ktoré s ľuďmi úzko spolupracujú.“

Psy možno nie sú sudcovia, ale sú skvelí pozorovatelia

To, že vedci nenašli dôkaz o „morálnom úsudku“, neznamená, že psy necítia emócie alebo nerozpoznajú úmysly. Naopak, množstvo iných štúdií ukazuje, že psy výborne čítajú ľudské správanie, hlas, pohyb či mimiku. Vedia, keď sme smutní, nahnevaní alebo pokojní. To, že niekoho hneď nemajú radi, preto nemusí byť morálny súd, ale skôr reakcia na tón hlasu, postoj tela či pach adrenalínu.

Vedci plánujú pokračovať v experimentoch aj s inými skupinami psov, napríklad s policajnými, služobnými či túlavými psami, ktoré majú rôzne skúsenosti s ľuďmi. Možno sa ukáže, že niektoré psy sa dokážu naučiť rozpoznávať „dobrých“ a „zlých“ ľudí, ale určite to nie je univerzálna psia schopnosť.

Takže nabudúce, keď tvoj pes na niekoho zavrčí, nemusí to znamenať, že odhalil zlého človeka. Možno len cíti, že niečo nie je v poriadku, a to je rozdiel.