Existuje „bezpečná zóna“ pitia alkoholu, pri ktorej nehrozí poškodenie mozgu? Vedci konečne majú odpoveď

Pohárik vína k večeri, pivo po práci alebo „na zdravie“ pri oslave. Všetko to znie nevinne a mnohí ľudia si roky mysleli, že práve mierne pitie môže byť pre náš mozog dokonca prospešné. Najnovší výskum ale tento rozšírený mýtus rozbil na kúsky. Podľa najväčšej vedeckej štúdie svojho druhu sa totiž riziko demencie zvyšuje už pri najmenších dávkach alkoholu, a čím viac ho pijeme, tým väčšie nebezpečenstvo nám hrozí.

Vedci z USA a Veľkej Británie analyzovali údaje viac ako 559-tisíc ľudí vo veku 56 až 72 rokov, ktorých sledovali až 15 rokov. Ich cieľom bolo zistiť, ako súvisí pitie alkoholu s rozvojom demencie, teda postupnej straty pamäti a ďalších kognitívnych funkcií. Prvá časť štúdie priniesla to, čo vedci videli aj v minulosti, takzvanú „U-krivku“. Tá ukazovala, že najvyššie riziko majú úplní abstinenti a ťažkí pijani, zatiaľ čo tí, čo si dopriali len trochu alkoholu, vychádzali najlepšie.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Lenže tento výsledok má háčik. Vedci upozorňujú, že mnohí „nepijúci“ v skutočnosti prestali piť práve preto, že už u nich začali prvé príznaky demencie. Iní zasa obmedzili alkohol kvôli zdravotným problémom. V skutočnosti teda nejde o to, že by mierne pitie chránilo mozog, len štatistika je skreslená tým, kto patrí do skupiny „nepijúcich“.

Žiadna ochranná zóna neexistuje

Aby to výskumníci overili, urobili druhú, oveľa presnejšiu analýzu. Tentoraz sa pozreli na genetické údaje 2,4 milióna ľudí a použili metódu nazývanú Mendelovská randomizácia. Tá dokáže odfiltrovať vplyv životného štýlu či bohatstva a ukazuje, aké riziko prináša samotná genetická predispozícia k pitiu. A výsledok? Žiadna ochranná zóna neexistuje. Čím viac alkohol človek geneticky inklinuje konzumovať, tým vyššie má riziko demencie.

Rozdiel bol pritom jasne merateľný. Ľudia, ktorí mali genetickú predispozíciu piť o 1 až 3 poháre týždenne viac, mali až o 15 % vyššie riziko demencie. A tí, ktorí mali dvojnásobnú predispozíciu k závislosti od alkoholu, čelili o 16 % vyššiemu riziku. Žiadna ochrana, žiadne „zdravé množstvo“, len postupne rastúce riziko so zvyšujúcou sa dávkou alkoholu.

Zaujímavé je aj to, že mnohí ľudia začali piť menej niekoľko rokov predtým, než im lekári diagnostikovali demenciu. To naznačuje, že mozog bol už poškodený a človek sám intuitívne znížil spotrebu alkoholu. Tento jav ešte viac potvrdzuje, že doterajšie predstavy o „ochrannom účinku“ alkoholu boli postavené na zlej interpretácii dát.

Vedci navyše upozorňujú, že zníženie výskytu alkoholizmu by mohlo mať výrazný dopad na verejné zdravie. Keby sa počet ľudí s poruchou spôsobenou alkoholom znížil na polovicu, počet prípadov demencie by mohol klesnúť až o 16 %. To je obrovské číslo, keď si uvedomíme, že demencia patrí medzi najzávažnejšie a najnákladnejšie ochorenia modernej spoločnosti.

Odborníci preto odporúčajú prehodnotiť aj doterajšie odporúčania, ktoré tvrdia, že „mierne pitie je v poriadku“. Podľa nich totiž žiadna bezpečná dávka alkoholu neexistuje. Každý pohárik navyše je len ďalším krokom bližšie k zhoršovaniu pamäti, pomalšiemu mysleniu a vyššiemu riziku Alzheimerovej choroby či iných foriem demencie.

Neurovedkyňa Tara Spires-Jones z University of Edinburgh, ktorá sa na štúdii nepodieľala, to zhrnula jednoducho:

„Alkohol je toxický pre neuróny v mozgu. Čím viac ho pijeme, tým väčšie je riziko, že sa náš mozog začne rozpadávať.“

Takže nabudúce, keď si budeš nalievať len „jeden pohárik vína denne pre zdravie“, spomeň si na túto štúdiu. Ten pohárik ti pravdepodobne nepridá roky života, skôr ti ich ukradne z tej najdôležitejšej časti a to z fungujúcej mysle.