Určite si sa už aj ty stretol s frázou, že „muži cítia chute lepšie ako ženy“. Alebo si si práve spomenul na situáciu, keď ťa partnerka pošle ochutnať šalát, pretože „ty to vieš lepšie“. Tento názor sa často opiera o každodenné skúsenosti s jedlom, ochutnávaním či varením. Lenže pri otázke biologickej citlivosti chuťových receptorov už nejde o dojem, ale o veľmi konkrétne vedecké dáta.
Poďme sa teda pozrieť na to, či majú muži naozaj lepšie chuťové poháriky než ženy, alebo ide len o mýtus, ktorý sa pri stole opakuje celé generácie.
Je pravda, že muži cítia chute lepšie ako ženy?
Chuť nevzniká v jednom bode. Je výsledkom spolupráce chuťových pohárikov, nervových dráh a mozgu. Na jazyku máme tisíce drobných senzorov, v ktorých sa nachádzajú chuťové poháriky. Vďaka nim dokážeme okamžite rozlíšiť, či je jedlo sladké, slané, kyslé, horké alebo umami.
Signály z týchto receptorov putujú cez nervy do mozgu, kde sa ďalej spracúvajú. Až tam sa rozhoduje, či danú chuť vnímame ako príjemnú alebo nepríjemnú.
Ženy majú viac chuťových papíl než muži
Ak by sme mali odpovedať čisto na základe biológie, výsledok je pomerne jednoznačný. Výskumy ukazujú, že ženy majú v priemere vyššiu hustotu chuťových senzorov na jazyku než muži. Inými slovami, majú viac chuťových receptorov, ktoré sa môžu podieľať na vnímaní chutí.
Tento rozdiel podrobne opisuje aj rozsiahla prehľadová práca publikovaná vAmerican Journal of Physiology. Ide o jeden z najpriamejších biologických dôkazov, ktoré idú proti predstave, že by muži mali citlivejší chuťový zmysel.
Ďalšie štúdie sa zamerali na konkrétne chuťové testy a ukázali, že najmä ženy vo vyššom veku dosahujú lepší celkový chuťový výkon než muži. Rozdiely sa často prejavujú pri citlivejších chutiach, ako sú kyslá a horká. To naznačuje, že ženské chuťové vnímanie býva v mnohých prípadoch jemnejšie a presnejšie.
| Vlastnosť | Ženy | Muži |
|---|---|---|
| Hustota chuťových papíl | Vyššia (častejšie “supertasteri”) | Nižšia |
| Citlivosť na horkosť | Veľmi vysoká | Nižšia |
| Starnutie zmyslov | Pomalší pokles citlivosti | Rýchlejší úbytok po 60-tke |
Aj mozog spracúva chute odlišne
Rozdiely však nekončia pri jazyku. Svoju úlohu zohráva aj mozog. Pri chuťovej stimulácii sa ukazuje, že mozog mužov a žien môže na tú istú chuť reagovať odlišne. Niektoré oblasti zapojené do spracovania chutí sa aktivujú iným spôsobom alebo v inej intenzite.
Výsledkom je, že rovnaké jedlo môže jednému chutiť výraznejšie, zatiaľ čo druhému sa zdá jemnejšie alebo menej intenzívne. Nejde teda len o počet receptorov, ale aj o to, ako mozog s týmito informáciami pracuje.
A čo vek a hormóny?
Do hry vstupujú aj hormóny. Najmä estrogén môže ovplyvňovať citlivosť chuťových buniek a zvyšovať vnímanie niektorých chutí. Výskumy naznačujú, že hormonálne výkyvy môžu meniť citlivosť napríklad pri mastnej chuti alebo horkosti.
Zároveň platí, že s vekom sa chuťové vnímanie postupne oslabuje, podobne ako iné zmysly. Výskumy však ukazujú, že tento pokles býva výraznejší u mužov než u žien. Aj preto sa rozdiely medzi pohlaviami môžu s pribúdajúcimi rokmi ešte prehlbovať.
Prečo teda pretrváva pocit, že „muži majú lepší jazyk“?
Tu sa dostávame k jadru mýtu. Vnímanie chuti totiž nie je len o receptoroch. Obrovskú úlohu zohráva aj čuch, skúsenosti a naučené správanie. Väčšina toho, čo považujeme za chuť, je v skutočnosti vôňa, ktorú zachytáva nos.
Muži sa v mnohých domácnostiach tradične zapájali do ochutnávania jedál ako „finálni arbitri“ nie preto, že by mali biologicky lepší jazyk, ale preto, že si na túto rolu zvykli. Častejšie dochucovanie, opakované ochutnávanie a práca s výraznejšími chuťami vedie k lepšej orientácii v chutiach, nie k lepším receptorom.
Inými slovami, prax vytvára istotu. A istota sa potom ľahko zamieňa za biologickú výhodu.
Otázka, či majú muži lepšie chuťové poháriky než ženy, má dnes vďaka vede pomerne jasnú odpoveď. Nie. Ženy majú v priemere viac chuťových receptorov a často aj citlivejšie vnímanie chutí. To však neznamená, že každý muž cíti chute horšie alebo že každá žena má automaticky lepší „jazyk“.
Chuť je výsledkom spolupráce jazyka, mozgu, hormónov, skúseností a životného štýlu. A práve preto môže každý z nás vnímať to isté jedlo trochu inak.
