Keď pes berie jedlo zo stola alebo z kuchynskej linky, zvyčajne nejde o vzdor ani o zlyhanie výchovy. Väčšinou je to len dôsledok toho, že v domácnosti mu to dlhší čas prechádzalo. Pes si veľmi rýchlo zapamätá, čo funguje. Stačí jeden úspešný pokus bez reakcie a nabudúce to skúsi znova. Problém sa preto často začne riešiť až vtedy, keď prestanú zaberať zákazy, zvýšený hlas aj nervozita v kuchyni.
Prístup, ktorý používa populárny britský tréner psov Will Atherton, nestojí na odstrašovaní ani na nátlaku. Nesnaží sa psa „zlomiť“, ale nastaviť situáciu tak, aby sa sám rozhodol inak. Pracuje s prostredím, s tým, aké silné je pokušenie, a s presným načasovaním reakcie. Práve v tom je rozdiel medzi tréningom, ktorý funguje len pod dohľadom, a správaním, ktoré vydrží aj vtedy, keď z miestnosti odídeš.
Prečo zákaz nefunguje a prečo pes skúša znova
V praxi sa kradnutie jedla rieši neskoro. Pes už stojí na linke, vtedy zaznie „nesmieš“, prípadne príde fyzická korekcia. Lenže pes sa z takejto situácie neučí, čo má robiť. Zapamätá si len to, že v prítomnosti človeka existuje riziko. Keď človek zmizne, zmizne aj dôvod byť opatrný.
Tréning preto musí začať skôr, než dôjde k chybe. Vodítko tu nie je trest, ale poistka. Dostatočná vzdialenosť od jedla nie je detail, ale základ. Je to hranica, kde pes ešte dokáže premýšľať, nie len reagovať impulzom. Ak sa ide príliš rýchlo na vec, tréning sa rozpadne a pes si len upevní starý vzorec.
Keď pes prestane pozerať na jedlo
Rozhodujúci detail tréningu je nenápadný. Odmena neprichádza za dlhé ignorovanie jedla. Prichádza v zlomku sekundy, keď pes preruší pohľad, otočí hlavu alebo sa pozrie na človeka. Ide o krátky moment, ktorý si väčšina ľudí ani nevšimne.
Práve tu sa správanie často láme. Pes sa neučí pasívne „nebrať“. Učí sa, že existuje iná voľba, ktorá sa mu oplatí viac. Vďaka tomu tento prístup funguje aj bez kriku a aj bez neustálej kontroly.
Ako nastaviť tréning, aby pes nekradol jedlo zo stola
Teória sama o sebe správanie nezmení. Ak má tréning fungovať, musíš vedieť, čo robiť doma, nie na cvičisku.
- Príprava prostredia. Polož jedlo na stôl alebo linku tak, aby ho pes videl. Psa maj na vodítku. Nie kvôli korekcii, ale aby sa nemohol k jedlu dostať, ak spraví chybu.
- Nájdenie hranice. Postav sa do takej vzdialenosti, kde pes ešte zvláda situáciu pokojne. Ak sa hneď fixuje na jedlo, si príliš blízko. Urob potom krok-dva dozadu, až kým pes nebude schopný opäť vnímať teba.
- Zachytenie správneho momentu. V sekunde, keď pes odtrhne zrak od jedla a pozrie na teba, použiješ marker („áno“, klikker) a odmenu.
- Postupné sťažovanie. Vzdialenosť sa zmenšuje, mení sa uhol, pridáva sa rozptýlenie. Otočenie chrbtom, krok preč, krátka strata pozornosti.
@thepainfreepettrainer How to teach your dog to stop stealing food. (Counter surfing) #dogtraining ♬ original sound – TPFPT | thepainfreepettrainer
Kde sa to doma zvyčajne pokazí
Tréning sa často rozpadne už na začiatku. Majitelia začnú príliš blízko k jedlu a pes zlyhá skôr, než má šancu pochopiť, čo sa vlastne učí. Potom čakajú na „dokonalé správanie“, ktoré neprichádza, namiesto toho, aby si všímali drobné momenty správneho rozhodnutia. Často trénujú len vtedy, keď majú psa pod plnou kontrolou, no vynechávajú situácie, ktoré ho preveria v realite. Keď to nevyjde, nastúpi hnev namiesto návratu o krok späť. A vtedy sa z funkčného systému stane len ďalší neúspešný pokus.
| Mýtus | Realita |
|---|---|
| Pes sa mstí. | Pes využíva príležitosť, ktorá sa mu predtým oplatila. |
| Zákaz stačí. | Zákaz bez alternatívy správanie nezmení. |
Rozdiel medzi teóriou a funkčným tréningom sa ukáže doma v kuchyni. Na linke zostane tanier s pečeným kuraťom. Pes sa pri ňom zastaví a sleduje ho. Tréning sa nezačína v momente, keď by po ňom siahol. Začína o chvíľu skôr. V sekunde, keď pohľad preruší a hlavu otočí inde, prichádza spätná väzba. Nie preto, že by poslúchol, ale preto, že sa rozhodol inak.
Práve tieto krátke momenty rozhodujú o tom, či sa správanie zmení aj bez prítomnosti človeka. Skutočný efekt tohto prístupu nie je v tom, že pes prestane brať jedlo zo stola. Je v tom, že sa naučí zvládať pokušenie aj bez priamej kontroly. A preto funguje aj mimo kuchyne, v situáciách, kde samotný zákaz ani povel nestačia.
