Ak jazdíš krátke trasy, vyššia spotreba nie je náhoda ani chyba auta. Je to dôsledok toho, že motor väčšinu času pracuje v režime, ktorý je z hľadiska fyziky aj chémie nevýhodný. Problém sa nekončí pri vyššej spotrebe. Krátke jazdy sa podpisujú aj pod rýchlejšie opotrebovanie motora, zanášanie jeho komponentov a servisné problémy, ktoré v katalógovej spotrebe nenájdeš.
Studený motor, studené valce a palivo, ktoré sa správa inak
Pri studenom štarte sa v motore deje viac, než len to, že ručička teploty je na nule. Palivo sa v studenom valci zle odparuje a časť benzínu sa doslova zráža na stenách valcov. Riadiaca jednotka to vie a reaguje jedným spôsobom: pošle viac paliva, aby vôbec došlo k spoľahlivému zážihu.
Tento „prebytok“ paliva nezmizne bez následkov. Časť sa nespáli a dostáva sa popri piestnych krúžkoch do oleja. Ak jazdíš krátke trasy, olej sa nikdy nezohreje na približne 90 až 100 °C, pri ktorých by sa benzín z oleja odparil. Výsledok je riedený olej s horšími mazacími vlastnosťami. Spotreba je len prvý viditeľný príznak.
Prečo mestská jazda systematicky zvyšuje spotrebu
Krátke mestské jazdy znamenajú neustále rozjazdy, brzdenie a státie. Každý rozjazd je energeticky náročný, no brzdením túto energiu okamžite zahodíš. Ak je motor studený, straty sú ešte vyššie. Výrobné testy s týmto režimom jednoducho nepočítajú.
Do toho vstupujú komfortné spotrebiče. Vyhrievanie sedadiel, volantu či zadného okna hneď po štarte výrazne zaťažuje alternátor. Ten kladie odpor motoru a ten si ho opäť „vypýta“ cez palivo. Pri studenom štarte ide o citeľný rozdiel, hoci ho vodič v kabíne nevníma.
Čo robiť, keď jazdíš krátke trasy každý deň
Úplne odstrániť vyššiu spotrebu nejde, no dá sa zmierniť. Najjednoduchší krok je plánovanie. Spojiť viac vybavovačiek do jednej jazdy namiesto troch samostatných výjazdov. Motor už pri druhej a tretej zastávke neštartuje z úplnej nuly.
Pomáha aj práca s plynom. V meste nie je dôležitá rýchlosť, ale plynulosť. Predvídaj semafory, zbytočne neakceleruj a brzdi motorom. Výnimkou sú hybridy s rekuperáciou, kde má brzdenie iný význam.
Za zmienku stojí aj disciplína pri komfortných prvkoch. Vyhrievanie zapni až po pár minútach jazdy, nie okamžite po štarte. Rozdiel na spotrebe neuvidíš hneď, no motor ho pocíti.
Nie každý motor trpí rovnako
Atmosférické benzínové motory sú voči krátkym trasám najodolnejšie. Spotreba rastie, no riziko drahých následkov je nižšie. Turbo benzíny s priamym vstrekovaním sú citlivejšie. Krátke jazdy podporujú tvorbu karbónu na sacích ventiloch, pretože palivo ich neoplachuje.
Diesel je samostatná kapitola. Krátke trasy znamenajú nedokončené regenerácie filtra pevných častíc. To nie je teória, ale častá príčina drahých opráv. Diesel na dvojkilometrové jazdy jednoducho nepatrí.
Ako sa mení spotreba od studeného štartu po zahriaty motor
| Režim jazdy | Stav motora | Odhadovaná spotreba (l/100 km) |
|---|---|---|
| Prvých 500 m | Úplne studený | 15 – 25 |
| Po 2 km v meste | Čiastočne zahriaty | 10 – 12 |
| Po 15 km mimo mesta | Prevádzková teplota | 5 – 7 |
Mýtus o zahrievaní na mieste
Nechať auto desať minút bežať na voľnobehu nepomáha. Motor sa zohrieva pomaly, olej neprúdi pod optimálnym tlakom a emisie sú najvyššie. Rozumnejší postup je naštartovať, počkať približne 30 sekúnd a vyraziť pokojne, bez vysokých otáčok.
Ak jazdíš prevažne krátke trasy, neriadi sa servisným intervalom palubného počítača. Skráť výmenu oleja na jeden rok alebo približne 10 000 km. Je to lacná poistka proti problémom, ktoré sa pri tomto type jazdy objavujú najčastejšie.
