Nechávaš svojho psa ovoňať zadky iných psov? Vedci varujú pred skrytým nebezpečenstvom

Ak máš doma psa, vieš, že čuchanie je jeho malý vesmír. Zastaví sa pri každom rohu, každých dverách a áno, pri zadkoch iných psov. Hoci to pôsobí nechutne, pre psa je to normálna komunikácia. Nové zistenia však ukazujú niečo, čo by ťa mohlo znepokojiť. Vedci z Cambridge opísali, ako sa pri takomto správaní môže do nosa alebo úst psa dostať zvláštny typ rakoviny. Nie je to strašenie, ale čistá biológia.

Tím z University of Cambridge si zobral pod lupu takzvaný Canine Transmissible Venereal Tumour, skrátene CTVT. Je to mimoriadne nezvyčajná rakovina, pretože je nákazlivá. Nie vírus, nie baktéria. Prenáša sa samotnými živými rakovinovými bunkami, ktoré sa doslova „prilepia“ na nového hostiteľa pri veľmi blízkom kontakte. Najčastejšie pri párení, ale aj pri olizovaní alebo intenzívnom čuchaní genitálií.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Vedci preskúmali databázu takmer dvetisíc prípadov z celého sveta a zistili, že takmer všetky nádory sa objavujú tam, kde by si to čakal, na pohlavných orgánoch psov. Len v 32 prípadoch sa nádor rozvinul inde, konkrétne v nose alebo ústach. A tu prichádza najväčšie prekvapenie. Až 27 z týchto 32 prípadov bolo zaznamenaných u psov samcov, zatiaľ čo u sučiek ich bolo len päť. To znamená, že práve samce majú pri tejto zriedkavej oronazálnej forme nádoru štyrikrát až päťkrát vyššie riziko než sučky.

Logická otázka nie, prečo sú na tom samce horšie. Odpoveď je prozaická. Správanie. Samce jednoducho častejšie a vytrvalejšie čuchajú a olizujú genitálie sučiek než naopak. K tomu pridaj praktický detail. Nádory na samičích pohlavných orgánoch sú pre ňufák lepšie prístupné než nádory na samčích. Výsledok. Ak sa pes dostane nosom alebo jazykom do priameho kontaktu s nádorovým tkanivom, živé rakovinové bunky sa môžu zachytiť na sliznici a začať rásť práve v nose alebo v ústach.

Nie, nie je to sarkóm

Tu si daj pozor na mediálne skratky. Nehovoríme o bežnom sarkóme. CTVT je takzvaný prenosný nádor. Je starý tisíce rokov a vznikol z buniek jedného jediného prastarého psa. Prežil tým, že sa neustále šíri medzi psami. Preto sa správa inak než typické nádory, ktoré vznikajú z vlastných buniek zvieraťa.

Ako to vyzerá a čo si všímať

Oronazálna forma je našťastie vzácna, ale ak sa objaví, majiteľ si často všimne veľmi nepríjemné príznaky. Pes začne viac kýchať, chrčať alebo ťažšie dýchať. Môže sa objaviť krvavý či hnisavý výtok z nosa alebo z úst, niekedy až viditeľná deformácia nosa. Ak niečo také spozoruješ, nečakaj. Vzorka a vyšetrenie u veterinára vedia dať odpoveď rýchlo.

Dobrá správa ale je, že nejde o beznádejné ochorenie. Na CTVT sa veľmi účinne používa chemoterapia s liekom vincristín. Väčšina psov sa po liečbe úplne zotaví. Horšie dopadne ten, kto čaká príliš dlho, pretože nádor v nose môže narobiť veľké škody ešte predtým, než sa s ním začne bojovať.

Čo z toho plynie pre bežného majiteľa

Nikto od teba nechce, aby si psa držal pod skleneným zvonom. Základom je zdravý rozum a trochu opatrnosti. Ak si všimneš, že niektorý pes v okolí má nezvyčajnú hrčku alebo útvar na genitáliách, je lepšie vyhnúť sa kontaktu. Rovnako by si nemal nechať svojho psa vytrvalo olizovať alebo čuchať cudzie genitálie, aj keď je to pre neho prirodzený spôsob získavania informácií o „okolí“.

Po prechádzke sa oplatí občas skontrolovať nos a papuľu, či sa neobjavuje pretrvávajúci výtok, krv, časté kýchanie alebo dokonca deformácia nosa.