Lieky typu Ozempic dnes pozná takmer každý. Pôvodne boli určené na liečbu cukrovky, no preslávili sa najmä výrazným úbytkom hmotnosti. Väčšina z nich sa však podáva injekčne. Tabletová verzia existuje, no jej účinok je slabší a užívanie má svoje obmedzenia.
Teraz sa objavil nový liek s názvom orforglipron, ktorý v ročnej štúdii porazil tabletový semaglutid. Účinok bol silnejší, no rozdiel nie je len v percentách poklesu cukru.
Ako tieto lieky tlmia hlad a znižujú cukor v krvi
Lieky ako Ozempic napodobňujú hormón GLP-1. Ten sa prirodzene uvoľňuje po jedle. Spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, tlmí hlad a podporuje uvoľňovanie inzulínu, vďaka čomu sa cukor z krvi spracuje efektívnejšie. Človek sa zasýti rýchlejšie, zje menej a hladina cukru nestúpa tak prudko.
Orforglipron funguje na rovnakom receptore, no ide o iný typ molekuly než semaglutid. Je navrhnutý ako nepeptidový liek, ktorý sa dá užívať jednoducho ako bežná tabletka bez špeciálnych pravidiel. Nemusíš ho brať nalačno ani čakať pred jedlom.
Ročná štúdia porovnala štyri skupiny pacientov
Do výskumu zaradili 1 698 ľudí s diabetom 2. typu. Všetci už užívali metformín v dávke aspoň 1 500 mg denne, no cukor v krvi mali stále vyšší, než je odporúčané. Nešlo teda o ľudí bez liečby, ale o pacientov, ktorým základná terapia nestačila.
Štúdia trvala 52 týždňov a porovnávala dve dávky orforglipronu (12 mg a 36 mg) s dvoma dávkami tabletového semaglutidu (7 mg a 14 mg). Priemerná vstupná hodnota HbA1c bola približne 8,3 percenta.
Po roku liečby klesol HbA1c:
- o 1,71 % pri 12 mg orforglipronu
- o 1,91 % pri 36 mg orforglipronu
- o 1,23 % pri 7 mg semaglutidu
- o 1,47 % pri 14 mg semaglutidu
Rozdiel medzi porovnateľnými dávkami bol približne 0,44 až 0,48 percenta v prospech orforglipronu. V diabetológii to nie je zanedbateľné číslo. Dlhodobo aj takýto rozdiel znamená nižšie riziko poškodenia očí, obličiek či nervov.
Zaujímavé je, že aj nižšia dávka orforglipronu prekonala vyššiu dávku tabletového semaglutidu.
Úbytok hmotnosti bol vyšší než pri tabletovom semaglutide
Keďže ide o lieky z rovnakej skupiny ako Ozempic, sledovala sa aj hmotnosť. Orforglipron priniesol priemerný úbytok približne 6 až 8 percent telesnej hmotnosti. Pri tabletovom semaglutide to bolo približne 4 až 5 percent.
Ak má človek 100 kilogramov, rozdiel môže predstavovať niekoľko kilogramov navyše. Nejde o hodnoty, aké vidíme pri niektorých injekčných GLP-1 liekoch, no v porovnaní s perorálnym semaglutidom bol účinok výraznejší.
Treba však pripomenúť, že primárnym cieľom tejto štúdie bola kontrola cukrovky, nie liečba obezity.
Vedľajšie účinky boli častejšie
Silnejší účinok sa prejavil aj vyšším výskytom tráviacich ťažkostí. Nevoľnosť, hnačku alebo vracanie malo približne 58 až 59 percent pacientov na orforgliprone. Pri semaglutide to bolo 37 percent pri nižšej dávke a 45 percent pri vyššej.
Väčšina týchto problémov bola označená ako mierna až stredne závažná. Rozdiel však vidno aj v tom, koľko ľudí liečbu prerušilo.
Pri orforgliprone liečbu prerušilo 9 až 10 percent pacientov. To znamená, že približne deväť z desiatich ľudí ju zvládlo počas celého roka. Pri semaglutide bolo prerušenie približne 4 až 5 percent.
Rozdiel teda existuje, hoci väčšina pacientov nový liek znášala.
Zvýšenie pulzu môže byť dôležité pri srdcovom riziku
Výskumníci zaznamenali aj mierne zvýšenie pulzu. Pri orforgliprone išlo o nárast približne o 3,7 až 4,7 úderu za minútu, pri semaglutide o 1 až 1,5 úderu. Nejde o dramatické čísla, no pri dlhodobej liečbe sa sleduje aj takýto detail.
Silnejší účinok, ale vyššia záťaž
Výsledky ukazujú, že orforglipron dokáže znížiť HbA1c aj hmotnosť výraznejšie než tabletový semaglutid. Zároveň sa užíva jednoduchšie, keďže nie je viazaný na prázdny žalúdok. Tabletový semaglutid je peptidový liek citlivý na prostredie žalúdka, preto sa musí užívať nalačno a určitý čas po ňom nejesť. Orforglipron tento problém nemá.
Na druhej strane sa pri ňom častejšie objavili tráviace ťažkosti a liečbu prerušilo približne dvojnásobne viac pacientov než pri semaglutide.
Ak liek získa regulačné schválenie, môže rozšíriť možnosti perorálnej liečby diabetu 2. typu. Čísla vyzerajú presvedčivo, no pri chronickej terapii bude rozhodujúce, ako sa osvedčí v bežnej praxi.
