Obrovská štúdia odhalila, ktoré psy sú najviac problémové. Ak máš malého psa, možno chováš doma čerta

Psy sú naši najvernejší spoločníci, ale ich správanie je často záhadou. Prečo sa niektoré trasú pri búrke, iné štekajú na všetko živé a ďalšie bez problémov poslúchajú každý povel? Odpoveď na tieto otázky sa pokúsila dať gigantická štúdia, aká tu ešte nebola.

Vedci z Virginia Tech a University of Washington preskúmali dáta od 47 444 psov v rámci Dog Aging Project, pričom zbierali informácie celé štyri roky, od roku 2020 až po 2023. Výsledkom je akási behaviorálna mapa psov, ktorá ukazuje, čo všetko ovplyvňuje ich povahu a ako sa mení počas života.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Ako sa dá zmerať povaha psa

Výskumníci sa nespoliehali na krátke pozorovania v laboratóriu. Použili dotazník C-BARQ, kde samotní majitelia hodnotili správanie svojich psov. To umožnilo zozbierať obrovské množstvo dát a vyhodnotiť ich v štyroch kľúčových oblastiach: strach, pozornosť a vzrušivosť, agresivita a trénovateľnosť.

Vďaka takému množstvu údajov sa zistilo, aké faktory majú najväčší vplyv na správanie. A niektoré výsledky sú poriadne prekvapivé.

Malí psy, veľké problémy

Asi najviac do očí bije zistenie, že malé psy vážiace pod 9 kilogramov vyšli zo štúdie najhoršie. Boli bojazlivejšie, agresívnejšie, hlučnejšie a menej trénovateľné než väčšie plemená. Inými slovami, ak si predstavíš čivavu, presne to je príklad psa, ktorý sa ťažšie učí povely, no o to viac vie ukázať zuby.

Vedci to vysvetľujú aj tým, že malých psov majitelia častejšie jednoducho zoberú na ruky alebo ich fyzicky odsunú, keď sa správajú nevhodne. Veľkého psa tak ľahko nezdvihneš, preto musí viac poslúchať.

Veľké psy vyšli lepšie

Naopak, veľké psy zo štúdie vychádzali v priemere oveľa lepšie. Boli pokojnejšie, menej bojazlivé a vykazovali nižšiu mieru agresivity než ich drobní kolegovia. Zároveň sa ukázali ako lepšie trénovateľné. Vedci upozorňujú, že je to logické, zatiaľ čo malého psa majiteľ ľahko zoberie na ruky, veľkého musí mať pod kontrolou, a preto sa na jeho výcviku pracuje dôslednejšie. Aj preto sa u väčších plemien prejavuje viac disciplíny a menej nežiaduceho správania.

Čo ukázali ďalšie skupiny

Výskum ukázal aj zaujímavé rozdiely medzi ďalšími skupinami psov. Kríženci dosahovali vyššie hodnoty v oblasti strachu, pozornosti a agresivity, čo môže súvisieť s ich pôvodom, často totiž pochádzajú z útulkov, kde zažili stres a neistotu.

Šteniatka boli podľa očakávania najživšie a vyžadovali najviac pozornosti. Zároveň boli menej bojazlivé a agresívne, no prekvapivo sa ukázali ako ťažšie trénovateľné. Aj keď je to obdobie, keď sú psy otvorené učeniu, ich schopnosť sústrediť sa je obmedzená, čo výcvik komplikuje.

Zaujímavé výsledky priniesol aj rozdiel medzi pohlaviami. Fenky sa ukázali ako o niečo viac trénovateľné než psy, čo potvrdzuje aj skúsenosti mnohých majiteľov.

Kastrácia nemusí psa upokojiť

Veľkým prekvapením bolo zistenie, že nekastrované psy mali v priemere nižšie skóre agresivity než tie, ktoré kastráciu podstúpili. To spochybňuje rozšírený mýtus, že kastrácia psa automaticky „ukľudní“. Vedci pripomínajú, že správanie sa skladá z množstva faktorov a kastrácia nemusí mať vždy očakávaný efekt.

Pandémia a poslušnosť psov

Keď sa v roku 2020 začali lockdowny, množstvo ľudí si adoptovalo psa. Ale práve vtedy sa ukázalo, že trénovateľnosť psov sa po roku 2020 znížila. Dôvodov je viac, od stresu u majiteľov až po to, že mnohí mali psa prvýkrát a nevedeli ho správne viesť.

Dobrá správa však je, že rozdiel medzi rokmi 2020 a 2023 sa už výrazne zmenšil. Znamená to, že psy aj majitelia si postupne opäť zvykli na normálne rutiny a výcvik sa vracia do starých koľají.