Pes ťa doma poslúcha, no vonku tvoje povely ignoruje? Tréner psov prezradil, prečo sa to deje a ako to vyriešiť

Ak ťa pes doma poslúcha na prvé slovo, no vonku sa zrazu tvári, že ťa v živote nevidel, nerob si z toho ťažkú hlavu. Deje sa to takmer každému. Profesionálny tréner psov Thomas McCoubrey vo svojom videu vysvetľuje, že pes sa nezasekne preto, že by bol tvrdohlavý alebo trucoval.

Pes jednoducho nie je pripravený zvládnuť povely v náročnejšom prostredí, pretože sa učí veľmi podobne ako človek v posilňovni. Keď máš zdvihnúť stokilovú činku bez prípravy, bez rozcvičky a bez predchádzajúceho tréningu, skončí sa to fiaskom. Presne to isté sa deje psom v momente, keď ich majiteľ postaví pred úlohu, ktorú ich mozog ešte nemá vybudovanú.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Pes trénuje mozog rovnako, ako ty trénuješ svaly. Bez opakovaní to nejde

Keď pes vykonáva povely v jednoduchom prostredí, jeho mozog si vytvára nové nervové spojenia, ktoré prepájajú slovo, reakciu a odmenu. Je to biologický aj fyzikálny proces, pri ktorom sa postupne upevňuje správna reakcia. Čím viac opakovaní, tým rýchlejšie pes chápe, čo od neho chceš.

Lenže vonku sa realita zmení. Psy nevnímajú len to, čo vidia. Všetky pachy, zvuky, pohyby, iní psy, ľudia, autá, lietajúce listy či len obyčajné zmeny vetra produkujú desiatky rôznych podnetov, ktoré pes musí naraz filtrovať. Jeho mozog má zrazu toľko informácií, že povel, ktorý doma zvládol okamžite, sa v tej záplave jednoducho stratí.

Nie je to teda neposlušnosť. Je to ale preťažený mozog.

Kuchyňa je úroveň jedna. Psí park je úroveň desať

McCoubrey vysvetľuje, že každý priestor, v ktorom psa trénuješ, má svoju náročnosť. Predstav si túto náročnosť ako škálu od jedna po desať. Tvoja kuchyňa má úroveň jedna, pretože tam nie sú prakticky žiadne rušivé prvky. Je pokojná, predvídateľná a pes sa tam dokáže sústrediť takmer bez námahy.

Úplný opak predstavuje psí park, ktorý je úroveň desať. Je tam množstvo pachov, psov, ľudí, pohybu, zvukov, presne ten typ prostredia, kde je pozornosť psa bombardovaná zo všetkých strán. A tu vzniká zásadný problém. Majitelia začnú trénovať v kuchyni, všetko ide výborne, pes reaguje na povely bez zaváhania a tak sa rozhodnú, že to idú vyskúšať rovno v psom parku. Tam sa pes zrazu správa, akoby povel nikdy nepočul.

Nie preto, že by nechcel. Ale preto, že ho presunuli z úrovne jedna rovno na úroveň desať. A to je v psom svete nezvládnuteľná výzva.

Takto to vysvetľuje tréner. Správny postup je jednoduchý

Aby pes dokázal povely vykonávať aj v náročnom prostredí, musí si medzi jednotlivými úrovňami vytvoriť pevné mentálne „mosty“. McCoubrey odporúča začať v kuchyni, kde sa pes učí základnú reakciu. Keď tam povel zvláda spoľahlivo, presunieš sa do prostredia, ktoré je len o trochu náročnejšie, napríklad do obývačky, ktorá predstavuje úroveň tri. V obývačke už pes rieši viac pachov, viac zvukov a viac podnetov, ale stále je ich málo na to, aby ho úplne vyhodili z koncentrácie. Keď mu to pôjde aj tam, môžeš ho presunúť do prostredia úrovne päť, ktorým môže byť napríklad tichý dvor alebo pokojná ulica.

Až keď zvládne úroveň päť, môže prejsť na úroveň osem, kde už je okolo neho viac ruchu. A až keď pes funguje spoľahlivo aj v tejto fáze, je pripravený na úroveň desať, teda psí park. Je to postupný, logický rebrík, ktorý pes dokáže prirodzene zvládnuť.

Presne tento scenár zažíva väčšina psíčkarov vonku

Predstav si, že učíš psa povel sadni. V kuchyni sedí ukážkovo, bez váhania. Keď sa presuniete do obývačky, na chvíľu ho rozptýli hračka alebo zvuk z ulice, ale aj tak to zvládne. Vonku na dvore však ucíti mačku alebo postrehuje vtáky a jeho mozog prejde do režimu sledovania okolia. Tam musíš spomaliť, pridať odmenu, opakovať povel a znovu mu pripomenúť, čo má robiť.

Až keď tieto situácie zvládne, môžeš s ním ísť medzi bicykle, ľudí a autá. A potom do psieho parku, kde už bude vedieť, čo sa od neho očakáva, pretože jeho mozog postupne budoval schopnosť filtrovať podnety.

Najväčšia chyba psíčkarov: Pes ťa neignoruje, len je preťažený

Podľa trénera Thomasa McCoubreyho je problém v tom, že majitelia psov predpokladajú, že pes bude fungovať rovnako všade, len preto, že cvik ovláda doma. No pes nie je robot. V náročnom prostredí sa jeho mozog snaží spracovať toľko signálov naraz, že povelu sa jednoducho nevenuje nie preto, že nechce, ale preto, že nemá mentálnu kapacitu reagovať. Je to podobné, ako keby si od človeka chcel, aby sa učil matematiku počas rockového koncertu. Nešlo by to.

Jeden detail, ktorý robí rozdiel medzi úspechom a chaosom

Poslušnosť psa nie je o tvrdohlavosti. Je to o podnetoch, úrovniach náročnosti a postupnom budovaní mentálnych „svalov“. Ak pôjdeš krok po kroku, pes ťa bude počúvať všade. Ak úrovne preskočíš, bude ťa vonku ignorovať, hoci doma je „premiant“. Je to jednoduchý princíp, na ktorý upozorňuje aj tréner Thomas McCoubrey. Zdá sa banálny, no dokáže zmeniť úplne všetko.