Pracuješ priveľa? Tvoj mozog sa mení spôsobom, ktorý ťa asi nepoteší, varujú vedci

Hovorí sa, že práca šľachtí. Pravdou však je, že by sme to s ňou nemali preháňať a mali by sme vedieť oddychovať a užívať si život. Mnohí ľudia si však nevedia povedať, že by mali pracovať menej. Práve touto problematikou sa zaoberali vedci z Južnej Kórey, konkrétne zo Seoul National University.

Ovplyvňuje pracovné vyťaženie štruktúru mozgu?

Zamerali sa na to, ako pracovné zaťaženie ovplyvňuje náš mozog. Výskumná otázka znela: Ovplyvňuje nadmerná pracovná záťaž štruktúru mozgu, a ak áno, v ktorých oblastiach sa tieto zmeny prejavujú a aké môžu mať dôsledky na kognitívne a emocionálne zdravie pracovníkov?

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Metodológia výskumu spočívala v porovnaní dvoch skupín zdravotníkov na základe ich týždenného pracovného času. Výskumný súbor tvorilo 110 osôb, z ktorých 32 patrilo do skupiny prepracovaných (pracovali 52 hodín týždenne a viac) a 78 do skupiny neprepracovaných (pracovali štandardný počet hodín).

Na analýzu štruktúry mozgu vedci použili voxelovú morfometriu (VBM) a atlasovú analýzu, ktoré umožňujú presne porovnávať objemy mozgových oblastí medzi skupinami. VBM je automatizovaná metóda, ktorá meria hustotu alebo objem sivej hmoty v malých trojrozmerných jednotkách zvaných voxely. Atlasová analýza naopak rozdeľuje mozog na známe anatomické oblasti, čím umožňuje cielené porovnávanie konkrétnych štruktúr. Obe metódy sa bežne využívajú pri analýze mozgu pomocou MRI (magnetickej rezonancie).

Výsledky boli štatisticky upravené podľa veku, pohlavia a celkového intrakraniálneho objemu. Pomocou korelačných analýz sa následne skúmal vzťah medzi počtom odpracovaných hodín a objemom mozgových oblastí, v ktorých sa vyskytli rozdiely.

A k čomu sa teda vedci dopracovali?

Závery štúdie ukázali, že nadmerná pracovná záťaž je spojená so štrukturálnymi zmenami v mozgu, najmä v oblastiach zodpovedných za kognitívne funkcie a reguláciu emócií. Konkrétne sa zistilo, že u prepracovaných osôb došlo k 19 % zvýšeniu objemu ľavého stredného čelného gyru v porovnaní s tými, ktorí pracovali štandardný počet hodín.

Pomocou špeciálneho zobrazovania mozgu vedci zistili, že u ľudí, ktorí pracovali dlhšie, sa zväčšil objem až v 17 rôznych oblastiach mozgu. Medzi najvýraznejšie zmeny patrili oblasti, ktoré majú na starosti plánovanie, spracovanie emócií a sluch, konkrétne čelné laloky, takzvaný ostrovček a horná časť spánkového laloku.

Vedci zároveň zistili, že čím viac hodín týždenne niekto pracoval, tým väčšie zmeny sa objavovali práve v týchto častiach mozgu.

Vedci uzavreli, že tieto nálezy predstavujú predbežný dôkaz o možnom negatívnom vplyve dlhých pracovných hodín na štruktúru mozgu.

Možno sa teraz pýtaš, čo to vlastne znamená. Z pohľadu bežného života výsledky tejto štúdie naznačujú, že dlhodobé prepracovanie môže nepriaznivo ovplyvniť mozog, a tým aj duševné zdravie a celkovú kvalitu života.

Aj keď väčší objem sivej hmoty nemusí automaticky znamenať niečo negatívne, v kontexte chronického stresu a vyčerpania môže ísť o tzv. neuroadaptívne zmeny, teda o spôsob, akým sa mozog snaží prispôsobiť dlhodobému tlaku. Takáto adaptácia však nemusí byť dlhodobo udržateľná a môže viesť k nežiaducim dôsledkom.

V praxi sa to môže prejaviť ako zhoršená schopnosť sústrediť sa či plánovať, rýchlejšie duševné vyčerpanie, zvýšená podráždenosť alebo emočná nestabilita. Ak sa tento stav nerieši, môže dokonca viesť k riziku kognitívneho úpadku alebo vzniku psychických ťažkostí.