Väčšina z nás si myslí, že mačku spozná podľa mňaukania. Veď to je ten zvuk, ktorý na nás používa najčastejšie. Lenže keď sa na to pozreli vedci systematicky, vyšlo im niečo iné. Ak chceš rozlíšiť konkrétnu mačku podľa hlasu, spoľahlivejšie je pradenie, nie mňaukanie.
Ukazuje to nová štúdia vedcov z Museum für Naturkunde Berlin a University of Naples Federico II.
Čo prezradí pradenie mačky a prečo mňaukanie nestačí?
Výskumníci pracovali s nahrávkami z archívu Animal Sound Archive v Berlíne a použili analytické nástroje, ktoré sa bežne využívajú na rozpoznávanie ľudskej reči. Inými slovami, ide o podobné algoritmy, aké dnes v telefóne rozpoznajú tvoj hlas. Počítač potom dostal jednoduchú úlohu: priradiť zvuk ku konkrétnej mačke iba na základe akustickej štruktúry.
Výsledok bol, že algoritmy dokázali identifikovať mačku podľa pradenia s oveľa vyššou presnosťou než podľa mňaukania.
Mňaukanie sa menilo ako nálada po káve. Raz vysoké, raz natiahnuté, raz krátke. Podľa situácie. Podľa toho, čo mačka chcela dosiahnuť. Pradenie ale bolo stabilné, rytmické a konzistentné.
Mňaukanie je manipulácia. Pradenie je podpis
Mňaukanie je flexibilný nástroj. Mačka ho používa hlavne na nás. Keď chce jedlo, pozornosť alebo keď protestuje. Postupne zistí, ktorý tón na teba funguje najlepšie, a ten začne používať častejšie. Je to učenie. Adaptácia. Malé hlasové vyjednávanie.
Pradenie vzniká rytmickou aktivitou svalov hrtana a má pomerne stabilnú frekvenciu. Práve táto stereotypnosť spôsobuje, že každá mačka má svoj vlastný „zvuk“. A ten sa roky nemení.
To je zásadný rozdiel. Mňaukanie sa môže časom upravovať. Pradenie zostáva rovnaké aj po rokoch.
Pri viacerých mačkách rozhoduje pradenie, nie mňaukanie
Pri viacerých mačkách sa oplatí poznať ich pradenie naspamäť. Keď poznáš charakter pradenia svojej mačky, spoznáš ju aj potme. Bez toho, aby musela vydať jediný hlasný tón. Stačí pár týždňov vedomého počúvania pri hladení. Všímaj si rytmus, intenzitu, jemné vibrácie.
Mňaukanie ťa môže oklamať. Pradenie nie.
A ešte jedna vec. Stabilita zvuku neznamená vždy pohodu. Mačky niekedy pradú aj pri bolesti alebo v strese, napríklad u veterinára. Pradenie môže fungovať ako mechanizmus sebaupokojenia. Preto vždy sleduj aj kontext: držanie tela, napätie svalov, reakcie na dotyk.
Zvuk ostáva rovnaký. Situácia nie.
Domestikácia zmenila mačkám hlas. My sme ich naučili „rozprávať“
Vedci porovnali domáce mačky s piatimi divokými druhmi vrátane africkej divej mačky, geparda či pumy. A tu prichádza ďalší zaujímavý fakt.
Domáce mačky mňaukajú oveľa variabilnejšie než ich divokí príbuzní.
Ak sa pýtaš prečo, tak odpoveďou je, lebo žijú s nami. Každý človek reaguje inak. Niektorý vyskočí pri prvom tóne, iný ignoruje. Mačka, ktorá dokázala upraviť zvuk podľa publika, mala výhodu.
Mňaukanie sa tak počas tisícročí spolužitia s človekom zmenilo na flexibilný nástroj pre život v našom svete. Pradenie si však zachovalo rolu stabilného identifikačného signálu, ktorý funguje v blízkych sociálnych väzbách, medzi mačkou a mláďatami, alebo medzi mačkou a dôverným človekom.
| Zvuk mačky | Čo o ňom ukázal výskum |
|---|---|
| Pradenie | Funguje ako „akustický pas“, je stabilné, rytmické a jedinečné pre každú mačku. |
| Mňaukanie | Je „vyjednávacia stratégia“. Znamená to, že sa mení podľa situácie a podľa toho, čo od vás mačka chce. |
| Evolúcia | Domáce mačky majú výrazne širší repertoár mňaukania než divé druhy, čo súvisí so spolužitím s človekom. |
Takže nabudúce, keď budeš mať pocit, že svoju mačku poznáš podľa hlasu, spomeň si na toto. Možno si celý čas počúval nesprávny zvuk.
