Psíčkári si to mýlia každý deň. Toto je skutočný rozdiel medzi vystrašeným a agresívnym psom, vysvetľuje trénerka

Psí výbuch pri pohľade na iného psa ešte neznamená, že doma žiješ s agresorom. Mnohé psy nekričia z nenávisti, ale zo strachu. Profesionálna trénerka psov Emilee Mahar, ktorá sa venuje rehabilitácii správania takmer desať rokov, upozorňuje, že reaktivita a agresia sú dve úplne odlišné reakcie. A ich správne rozlíšenie rozhoduje o bezpečnosti aj o tom, ako psovi pomôcť. Dôležite je tiež vysvetliť, čo to reaktivita vlastne je. Reaktivita je stav, keď pes reaguje prehnane silno na podnety, ktoré ho vystrašia alebo preťažia, a nedokáže svoje emócie udržať pod kontrolou.

Reakcia zo strachu alebo túžba ísť do útoku? Rozdiel býva obrovský

Strachový reaktívny pes sa snaží situácii vyhnúť. Nechce sa hádať, nechce sa biť, chce len priestor. Jeho správanie preto často začína odvracaním hlavy, rýchlym obzeraním sa po okolí, napätým držaním tela či zdanlivo „nezmyselným“ ovoňávaním zeme.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Keď vidí, že druhý pes neodchádza, príde prudký výbuch, štekot, výpad dopredu a okamžitý ústup. Mahar vysvetľuje, že ide o typický prejav psa, ktorý prosí o odstup a tlak nezvládne ďalej držať v sebe.

Naopak, skutočne agresívny pes ukazuje presný opak. O riešení konfliktu nepochybuje a nepotrebuje „hrať divadlo“. Mnohé agresívne psy neštekajú, ale menia sa na pevné sochy so strnulým pohľadom, zavretou papuľou a telom nakloneným dopredu. Majú úmysel ísť bližšie, nie ďalej. Mahar upozorňuje, že práve títo psi neukazujú takmer žiadne varovné signály a ich cieľom je konfrontácia, nie útek.

Keď telo prehovorí: fyzika psieho postoja prezradí viac než štekot

Málo kto to vie, ale strach mení polohu ťažiska. Pes, ktorý sa bojí, prenáša váhu na zadné nohy a drží sa jemne „vzadu“, akoby bol pripravený kedykoľvek ustúpiť. Aj keď spraví výpad dopredu, jeho telo zostáva napnuté smerom preč od spúšťača. Je to fyzický dôkaz, že chce uhnúť, nie útočiť.

Agresívny pes ale stojí presne opačne, hmotnosť presúva dopredu, hrudník je pevne nad prednými labami a celé telo pôsobí ako napnutá pružina pripravená vystreliť.

Uši, oči, chvost. Malé detaily, ktoré odhalia psie úmysly

Reaktívny pes zo strachu prezrádza svoje pocity ešte pred samotným výbuchom. Uši drží pritlačené dozadu, často mu vidno biele časti očí a jeho pohyby sú krátke, napäté a neisté. Zastrčí chvost alebo ho drží neutrálne, obzera sa po majiteľovi, a niekedy sa jemne trasie či oblizuje okraje úst. Každá z týchto reakcií je dôsledkom stresu a snahy vyhnúť sa problému.

Agresívny pes má naopak signály postavené na „dopredu“. Uši smerujú vpred, chvost je vysoko hore a niekedy ním rýchlo, tvrdo máva, čo neznamená radosť, ale silné vzrušenie. Papuľa zostáva zatvorená, zrenice sú rozšírené a pohľad je tvrdý. Celé telo smeruje k druhému psovi. Mahar upozorňuje, že práve táto kombinácia je typická pre psov, ktorí chcú konflikt vyriešiť útokom, nie únikom.

Najspoľahlivejší rozdiel? Ako rýchlo sa pes dokáže dať dokopy

Strachový reaktívny pes sa upokojí v momente, keď má konečne priestor. Začne znovu ňuchať, otriasa sa, prijíma maškrty a pôsobí, akoby sa „vrátil do reality“. Je to okamžitá úľava po odstránení hrozby.

Agresívny pes reaguje opačne, zostáva nabudený, skenuje okolie, chodí sem a tam, niekedy kňučí a pôsobí, akoby hľadal ďalšiu príležitosť priblížiť sa k druhému psovi. Je to rozdiel medzi únikom pred problémom a snahou o jeho vyriešenie silou.

Prečo to môže dopadnúť zle, ak psa zle prečítaš

Pomýlenie si strachu s agresiou môže viesť k tvrdým trestom, ktoré situáciu ešte zhoršia. Pes, ktorý kričí zo strachu, nepotrebuje zásah silou, ale priestor a vedenie. Agresívny pes zas potrebuje kontrolu a profesionálny prístup. Podľa Emilee Mahar je kľúčom čítanie tela, pretože psia fyzika nikdy neklame. Váha dozadu znamená strach, váha dopredu znamená útočný zámer.