Stačí spať o 15 minút dlhšie a tvoj mozog sa ti poďakuje. Vedci zistili brutálny rozdiel vo výkone mozgu u mladých ľudí

Nie je žiadnym tajomstvom, že oddych a spánok zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v tom, aby sme žili v zdravom tele. Dlhodobý nedostatok spánku môže mať vážne dôsledky na fyzické aj psychické zdravie.

Ako ovplyvňuje spánok vývoj mozgu

Najnovšie vedci z Univerzity v Cambridge a Fudanskej univerzity prišli so zaujímavou štúdiou, kde sa pozreli na to, aký vplyv má dĺžka spánku a jeho načasovanie na štruktúru mozgu a kognitívne schopnosti. Rozhodli sa toto preskúmať na tínedžeroch vo veku od 11 do 14 rokov. Cieľom bolo zistiť, či a ako sú spánkové návyky s vývojom mozgu a výkonom v testoch zameraných na pamäť, pozornosť, slovnú zásobu a riešenie problémov. Štúdia sa tiež zameriavala na to, či aj malé rozdiely v dĺžke a kvalite spánku môžu mať merateľný dopad na mozgové funkcie.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Ako prebiehal výskum

Metodológia výskumu vychádzala z údajov zo štúdie Adolescent Brain Cognitive Development (ABCD). Tím vedcov analyzoval údaje o spánku viac ako 3 200 adolescentov vo veku 11 až 12 rokov, ktorí nosili náramky Fitbit. Tieto zariadenia poskytli presné informácie o dĺžke spánku, čase zaspávania, prebúdzania a o srdcovej frekvencii počas spánku.

Na základe týchto údajov vedci identifikovali tri odlišné spánkové vzorce medzi účastníkmi. Tieto skupiny sa potom porovnávali z hľadiska výsledkov kognitívnych testov, ktoré hodnotili slovnú zásobu, čítanie, schopnosť riešiť problémy a pozornosť. Okrem toho boli u účastníkov vyhodnotené aj snímky mozgu pomocou neurozobrazovacích techník, aby sa zistili rozdiely v štruktúre a funkcii mozgu medzi jednotlivými skupinami.

Overenie výsledkov a dlhodobé sledovanie

Výsledky boli následne overené na dvoch ďalších skupinách adolescentov vo veku 13 až 14 rokov, čo predstavovalo ďalších približne 1 190 účastníkov. Keďže ide o longitudinálnu štúdiu, výskumníci mohli sledovať vývoj týchto charakteristík v čase, a to aj dva roky pred a po hlavnom meranom období. Táto viacúrovňová metodológia kombinovala objektívne merania spánku, zobrazovanie mozgu a štandardizované testy, čo umožnilo detailný pohľad na vzťah medzi spánkovými návykmi a vývinom kognitívnych funkcií u adolescentov.

Čo odhalili výsledky

Výsledky štúdie ukázali, že aj mierne rozdiely v dĺžke a načasovaní spánku môžu mať merateľný vplyv na fungovanie ich mozgu a kognitívne schopnosti. Výskumníci rozdelili účastníkov do troch skupín podľa ich spánkových návykov.

Skupina 3, ktorá chodila spať najskôr a spala najdlhšie (v priemere 7 hodín a 25 minút), dosahovala najlepšie výsledky v kognitívnych testoch, ktoré merali slovnú zásobu, čítanie, riešenie problémov a sústredenie. Okrem toho mali títo účastníci aj najväčší objem mozgu a najlepšie funkčné parametre mozgu. Počas spánku mali najnižšiu srdcovú frekvenciu, čo naznačuje lepšiu kvalitu spánku a celkové zdravie.

Skupina 2, ktorá spala priemerne 7 hodín a 21 minút a mala priemerné spánkové charakteristiky, dosahovala mierne slabšie výsledky než Skupina 3, ale lepšie než Skupina 1.

Skupina 1, ktorá spala najmenej (v priemere 7 hodín a 10 minút) a chodila spať najneskôr, mala najhoršie výsledky v kognitívnych testoch, najmenší objem mozgu a najvyššiu srdcovú frekvenciu počas spánku, čo môže byť znakom nekvalitného alebo nepokojného spánku.

Zdanlivo malé rozdiely, no veľký dopad

Zaujímavé je, že medzi skupinami bol rozdiel v dĺžke spánku len približne 15 minút, no aj tak sa prejavil výrazný rozdiel v mozgových funkciách a výkone v testoch. Navyše sa tieto rozdiely ukázali ako stabilné v čase – boli pozorované aj dva roky pred a po sledovanom období, čo naznačuje dlhodobejší vplyv spánkových návykov.