Táto technika naladí tvoj mozog na učenie. Vedci odhalili prekvapivo jednoduchý trik, vďaka ktorému si zapamätáš viac
Vedci zistili, že krátky zážitok z neznámeho prostredia môže zlepšiť zapamätanie nových informácií. Novosť stimuluje mozog a zvyšuje jeho pripravenosť na učenie.
Ľudský mozog je fascinujúci orgán. A hoci tušíme, ako jednotlivé jeho časti fungujú, stále o ňom nevieme všetko.
Procesy ukladania spomienok sú veľmi komplexné. Vieme, že krátkodobá pamäť sa viaže na prefrontálnu kôru, zatiaľ čo dlhodobá sa spolieha najmä na hipokampus a spánkové laloky. Rovnako vieme, že synaptická plasticita, konkrétne mechanizmus zvaný long-term potentiation, hrá kľúčovú úlohu pri tvorbe a posilňovaní spomienok. Zaujímavé je aj to, že spomienky sa v mozgu neukladajú na jedno konkrétne miesto. Namiesto toho sa rozkladajú do rozsiahlych sietí podľa typu informácie, či ide o vizuálny vnem, zvuk, emóciu alebo niečo iné.
Inými slovami, máme už pomerne dobrý obraz o tom, ako sa spomienky vytvárajú, ukladajú aj vybavujú. Druhým dychom ale treba povedať, že stále úplne nerozumieme všetkým detailom a prepojeniam, ktoré v týchto procesoch zohrávajú úlohu.
Na túto tému upriamila pozornosť aj výskumníčka dr. Arielle Borovsky, ktorá pôsobí v oblasti kognitívnej neurovedy a psychológie. Na jej výskum upozornil portál The Conversation. Spolu so svojím tímom si položila jednoduchú, ale dôležitú otázku: Ovplyvňuje predchádzajúci kontakt s novým (neznámym) prostredím schopnosť zapamätať si nové informácie? Inými slovami, môže zážitok z niečoho nového aktivovať mozog tak, že si následne lepšie zapamätáme učivo?
Aby našli odpoveď, vedci pripravili experiment s využitím virtuálnej reality. Účastníci najprv navštívili laboratórium, kde sa oboznámili s virtuálnym svetom, napríklad s ostrovom plným nezvyčajných prvkov ako obrovské lízanky namiesto pouličných lámp. Neskôr sa rozdelili do dvoch skupín. Prvá znova navštívila to isté prostredie, druhá dostala nové, ktoré ešte nevidela. Po tejto prechádzke mali za úlohu zapamätať si zoznam slov a následne riešili jednoduché matematické úlohy, aby sa odpútala ich pozornosť. Následne ich vedci testovali, koľko slov si dokázali vybaviť.
Výsledky ukázali, že tí, ktorí predtým preskúmali neznáme prostredie, si zapamätali viac. Vedci si tento efekt vysvetľujú tak, že nové prostredie stimuluje mozog, zvyšuje jeho bdelosť a aktivuje oblasti zodpovedné za učenie, predovšetkým hipokampus. Ide o akýsi „stav pohotovosti“, kedy je mozog viac vnímavý a ľahšie spracováva nové podnety. Tento mechanizmus má evolučný základ, mozog sa snaží rýchlo adaptovať na neznáme prostredie tým, že zvyšuje kapacitu pre spracovanie informácií.
Výskum má aj praktický význam. Ak sa pripravujeme na skúšky alebo nás čaká náročné učenie, môže byť užitočné absolvovať krátky zážitok mimo rutiny, napríklad sa prejsť do neznámej časti mesta, navštíviť galériu, pozrieť si nové vizuálne podnety. Takáto zdanlivo bezvýznamná aktivita môže podľa výskumu pomôcť „naštartovať“ mozog a zvýšiť efektivitu učenia.
Autorka výskumu zároveň poukazuje na to, že okrem novosti pomáha aj známosť, teda prepájanie nových informácií s tým, čo už poznáme. V rámci výučby biologickej psychológie použila jednoduchú pomôcku: obrázok banánu so soľničkou. Banán reprezentuje draslík, kuchynská soľ zase sodík. Tento obraz pomohol študentom pochopiť iónové zloženie neurónu v pokojovom stave. Vďaka tejto známej metafore si ľahšie zapamätali, ako funguje prenos signálu medzi nervovými bunkami a ich výsledky na skúške sa výrazne zlepšili.
Komentáre