Toto robí 90 % vodičov po štarte auta. A práve tým ničia motor už v prvých sekundách jazdy

Povedzme si úprimne, toto robí takmer každý vodič. Naštartuješ auto, pozrieš na otáčky a čakáš, kým ručička spadne pod tisícku. A vtedy si povieš, že motor je „zahriaty“. Pravda je však oveľa zaujímavejšia a zároveň nepríjemná. Ak sa spoliehaš len na otáčky, môžeš svojmu motoru nevedomky škodiť už od prvých sekúnd jazdy.

Prečo motor po štarte vyletí do vyšších otáčok, čo sa tam deje

Moderné autá sú plné senzorov a riadiacich jednotiek. Keď ráno otočíš kľúčikom, motor je ľadový a potrebuje rýchlo „prežiť“ prvé sekundy. Preto riadiaca jednotka zvýši otáčky na 1200 až 2000 rpm a obohatí palivo, aby motor bežal stabilne. Ručička sa po chvíli upokojí, no to neznamená, že je všetko pripravené.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

V skutočnosti je to len signál, že motor už nemusí bežať v núdzovom studenom režime, nie že je zahriaty.

Studený olej je nepriateľ číslo jeden, bez ohľadu na to, čo ukazujú otáčky

Keď auto stálo celú noc, olej je hustý ako med a stečie do olejovej vane. Po štarte ho musí olejové čerpadlo vytlačiť späť do kanálikov, turba, vačiek a ložísk. A kým sa tak stane, motor beží v stave, kedy je pohyblivých kovových častí priveľa a oleja žalostne málo.

To je dôvod, prečo odporúčania od AAA Foundation for Traffic Safety hovoria jasne: po štarte stačí 10 až 20 sekúnd, no motor je pripravený len na ľahkú jazdu, nie na výkon.

Obrovská chyba je stáť na voľnobehu päť minút a čakať, kým „sa zahreje“. Olej sa totiž najrýchlejšie zohreje až počas jazdy, keď sa v motore hýbe omnoho viac energie než pri voľnobehu.

Prečo státie nič nerieši a dokonca škodí, fyzika je neúprosná

Motor je z kovu. Kov sa rozťahuje až teplom a jednotlivé súčiastky sú vyrobené tak presne, že ich „ideálne rozmery“ vznikajú až po zahriatí. Na studeno do seba nezapadajú dokonale. Preto je úplne jedno, že otáčky už spadli, stále jazdíš s motorom, ktorý mechanicky ešte „nesedí“.

A to nie je všetko. Katalyzátor sa zahrieva na 400 až 800 °C až pri jazde. Na voľnobehu je zahrievanie pomalé. Auto vypúšťa viac emisií, spaľuje viac paliva a na niektorých autách si dokonca zbytočne zanášaš DPF filter.

Fyzika hovorí jasne. Motor potrebuje:

• cirkuláciu oleja (najlepšie pri ľahkej jazde),
• vyššie tepelné zaťaženie (jazda),
• plynulý pohyb piestov, vačiek a turba.

Voľnobeh robí ale presný opak.

Kedy je motor skutočne zahriaty, toto je realita

Motorový olej dosiahne ideálnu teplotu až po 5 až 10 minútach jazdy. A to je údaj, ktorý ti žiadna ručička otáčkomera nikdy nepovie. Áno, môžeš jazdiť skôr. No ak chceš svoj motor šetriť, prvé minúty sa vyhni prudkej akcelerácii, vysokým otáčkam a ťahaniu motora do kopcov.

To, že ručička klesne pod 1000 rpm, znamená len to, že riadiaca jednotka znížila studený režim. Nič viac.

Toto je ideálny postup podľa odborníkov, nie podľa mýtov

Odporúčania z AAA Foundation sú prekvapivo jednoduché:

Naštartuj — počkaj 10 až 20 sekúnd — vyraz plynulo — nepretáčaj motor — po pár minútach je všetko v ideále.

Zahrievanie pri státí je mýtus, ktorý vznikol ešte pri karburátoroch. Moderné motory sú nastavené na úplne opačný režim. Rovnako aj katalyzátor, ktorý sa najrýchlejšie dostane do prevádzkovej teploty až počas jazdy.

Ak takto zohrievaš auto doteraz, nič sa nedeje, no teraz už vieš, čo sa „pod kapotou“ deje v skutočnosti. Najväčším nepriateľom je studený olej a mýtus, že motor sa zahreje státím. Nezahrieva. Len plytváš palivom a zvyšuješ opotrebovanie.

Najrozumnejšie je naštartovať, upratať si veci, zapnúť pás, nastaviť navigáciu, ísť. A potom pár minút jazdiť jemne.

Týmto spôsobom motoru pomáhaš, nie škodíš. A ak si toto doteraz nevedel, si v dobrej spoločnosti – nevedia to ani tisíce vodičov.