Tréner psov poukázal na najväčšiu chybu pri výcviku. Robí ju 90 % psíčkarov a práve kvôli nej ťa pes nepočúva bez maškrty

Ak patríš medzi psíčkarov, ktorí pri výcviku automaticky siahnu po maškrte ešte skôr, než pes spraví povel, máme pre teba studenú sprchu. Robíš jednu z najväčších chýb, o ktorej hovorí profesionálny tréner psov Thomas McCoubrey. A práve táto drobnosť môže úplne zničiť spoluprácu tvojho psa a celú tvoju snahu o výcvik.

Prečo sa pes „zasekne“, keď nemáš maškrtu v ruke

Možno to poznáš veľmi dobre. Povieš povel „Sadni“ a tvoj pes sa na teba najprv pozrie, prebehne ti ruky očami a ak nevidí maškrtu, tvári sa, že nepočul. Až keď vidí, že niečo držíš, začne spolupracovať. Na vine nie je tvrdohlavosť, ale to, že pes bol naučený pracovať iba vtedy, keď má istotu, že odmena príde.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Podľa trénera Thomasa McCoubreyho vzniká problém v momente, keď ukážeš psovi odmenu ešte predtým, než vykoná povel. Pes si tak spojí správanie nie s povelom, ale s tým, že vidí maškrtu. Ide o úplatok, nie o odmenu.

Úplatok nie je odmena. To je celé kúzlo

Ak pes vidí odmenu dopredu, v jeho hlave sa spustí jednoduchý mechanizmus. Reaguje na podnet, ktorý má pred očami. Ruka s maškrtou je pre neho ako zelená kontrolka na semafore. Keď ju nevidí, nie je si istý, či má „ísť“. Výsledkom je pes, ktorý poslúcha len vtedy, keď držíš odmenu v ruke.

Takéto správanie má veľmi jednoduché vysvetlenie. Pes sa učí na základe asociácií. To, čo vidí, počuje alebo cíti tesne pred odmenou, je pre neho signál, že spravil niečo správne. Ak sa vždy pozerá na tvoju ruku s maškrtou, jeho mozog si uloží informáciu, že maškrta = spravím povel. Povel samotný pre neho prestáva byť dôležitý.

Správny postup, ktorý z psa spraví spoľahlivého poslucháča

McCoubrey vo svojom návode hovorí, že celé je to o jedinom maličkom poradí krokov, ktoré však urobí obrovský rozdiel. Najskôr požiadaš o správanie, teda povieš povel. Pes ešte nevie, či v ruke niečo máš. Počkáš, kým spraví to, čo chceš. V ten moment povieš „áno“, alebo použiješ klikér. Toto je marker. Je to zvuk, ktorý psovi jasne oznámi: „Toto bolo správne.“ Až potom siahneš po odmenení.

Takto pes pochopí, že jeho úlohou je reagovať na povel a na marker, nie na tvoju ruku. Pri dlhodobom tréningu začne poslúchať hoci aj vtedy, keď nemáš jedlo pri sebe, pretože pochopí, čo presne od neho chceš.

Prečo marker funguje lepšie ako maškrta v ruke

Marker je v podstate okamžitý signál, ktorý dokáže psa učiť oveľa presnejšie. Z fyzikálneho hľadiska ide o zvuk, ktorý zaznie presne v momente správne vykonaného správania. Keďže zvuk sa k psovi dostane okamžite, pes presne vie, za čo bol odmenený. Maškrta ako odmena prichádza vždy o niekoľko sekúnd neskôr, takže samotné podanie jedla už nie je tak presné.

V praxi to vyzerá jednoducho. Povieš „Ľahni“, pes si ľahne, ty povieš „áno“ a až po tom siahneš po maškrte. Tým ho učíš pracovať hlavne kvôli markeru a povelu, nie kvôli tomu, že máš odmenu pred očami.

Pes, ktorý poslúcha aj bez maškrtovej „motivácie“

Pri tomto spôsobe výcviku prestane byť pes závislý na tom, či vidí jedlo. Začne reagovať na povely ako také, pretože ich bude vnímať ako predchodcu odmeny, nie ako niečo, čo je viazané na tvoj pohyb ruky. To je základ spoľahlivého výcviku a presne to McCoubrey vo videu ukazuje.

Celý postup je jednoduchý, no jeho účinok je obrovský. A najlepšie na tom je, že ho dokážeš zaviesť už dnes počas večernej prechádzky.