Ak pes vonku nepríde na privolanie, vie to byť poriadne trápne. Stojíš v parku, všetci sa pozerajú, ty voláš a pes robí presný opak. Tvári sa, že ťa nepočuje. Alebo ešte horšie, počuje a aj tak sa rozhodne, že práve teraz má dôležitejšie veci. A nie, nie je to preto, že by bol tvrdohlavý alebo „nevychovaný“. Problém je inde. A väčšinou je to diera v tréningu, ktorú si ani neuvedomuješ.
Presne na toto upozorňuje aj tréner Nick Franco z The Pain Free Pet Trainer. V skutočnosti ide o jednoduchú vec. Veľa psov sa nikdy poriadne nenaučilo, že vrátiť sa k človeku sa im naozaj oplatí. Nie doma na koberci, ale vonku. Medzi pachmi, psami a všetkým, čo ich láka viac než tvoj hlas.
Prečo povel zlyhá práve tam, kde ho najviac potrebuješ
Doma to ide. Na dvore tiež. A potom otvorený priestor a zrazu nič. Väčšina z nás vtedy spraví to isté. Začne opakovať povel. Ku mne. Ku mne. Ku mne. Hlasnejšie, naliehavejšie. Lenže tým si pod sebou režeme konár.
Pes sa veľmi rýchlo naučí jednoduchú vec. Prvé dve volania sú len šum v pozadí. Netreba reagovať hneď. A ak k tomu ešte privolanie končí tým, že ho chytíš, pripneš a ideš domov, správa je jasná. Prísť k tebe znamená koniec zábavy. Tak prečo by to robil dobrovoľne?
Prestaň riešiť slovo: Začni riešiť pohyb
Toto je moment, kde sa láme chlieb. Problém nie je v tom, že pes nepozná povel. Problém je, že návrat k tebe preňho nemá hodnotu. Preto Franco začína úplne inde. Nevolá. Netlačí. Čaká.
Stačí pohľad. Jeden krok tvojím smerom. Zmena orientácie. Označiť, odmeniť pri nohách a zase sa vzdialiť. Opakovane. Pes sa neučí poslúchať. Učí sa, že byť pri tebe je dobrý nápad. A až keď to funguje samo od seba, až potom má zmysel do toho pridať slovo.
Inak sa z povelu stane len zvuk. A pes sa naučí, že tvoj hlas nič nerieši.
Chyby, ktoré robíme zo zlosti a stoja nás privolanie
Jedna z najhorších vecí je trest po návrate. Pes sa po desiatich minútach konečne vráti a ty si nahnevaný. Vyhrešíš ho. Z tvojho pohľadu logické. Z jeho pohľadu katastrofa. Nechápe, že ho trestáš za útek. Chápe len to, že keď sa vráti, príde problém. Nabudúce to skúsi ešte neskôr. Alebo vôbec.
Druhý zabijak privolania je stereotyp. Zavoláš psa len vtedy, keď ideš domov. Nikdy inokedy. Riešenie je jednoduché, ale chce disciplínu. Priebežné privolávanie. Zavoláš, odmeníš a hneď ho pošleš späť behať. Privolanie prestane byť bodkou a stane sa len krátkou zastávkou.
@thepainfreepettrainer How to teach a dog to come when called every time. (Even away from distractions!) #dogtraining #puppytraining #dogtrainer ♬ original sound – TPFPT | thepainfreepettrainer
Keď to horí a pes ťa práve ignoruje
Aj pri dobrom tréningu príde moment, keď pes nereaguje. Vtedy nepomôže kričať ani opakovať povel. Skús zmeniť hru. Rozbehni sa opačným smerom. Čupni si. Urob niečo nečakané. Pohyb od psa často zapne jeho reflex nasledovania. Nie je to kúzlo, je to biológia.
A ešte jedna vec, ktorú veľa ľudí prehliada. Odmena nemusí byť len pamlsok. Ak sa pes chce ísť očuchať s iným psom, podmienkou môže byť krátky návrat alebo pohľad na teba. Skutočnou odmenou je potom „voľno“. Návrat sa tak nestáva konkurenciou sveta okolo, ale vstupenkou späť doň.
Spoľahlivé privolanie nie je trik ani jeden povel. Je to súčet drobných rozhodnutí, ktoré robíš každý deň. A ak niektoré z nich dlhodobo hovoria psovi, že sa mu neoplatí prísť, nebude to robiť. Nezáleží na tom, ako pekne znie slovo, ktoré kričíš.
