Povel „pusti“ nerozhoduje o tom, či je pes vychovaný. Rozhoduje o tom, či vieš v kritickej chvíli zabrániť problému. V praxi ide o kosti nájdené v parku, jedlo zo zeme, detské hračky alebo čokoľvek, čo pes nemá mať v papuli.
Prístup, ktorý používa Nick Franco z kanálu ThePainFreePetTrainer, nestavia na presadzovaní autority ani na sile. Vychádza z jednoduchého pozorovania správania psa. Pes pustí vtedy, keď má dôvod. Ak cíti, že prichádza o všetko, drží si predmet ešte pevnejšie. Ak pochopí, že výmena dáva zmysel aj jemu, spolupracuje bez nátlaku.
Prečo pes pustí hračku doma, no kosť v parku nie
Mnohí majitelia majú pocit, že pes povel pozná. Doma ho pustí. Vonku nie. To nie je vzdor ani tvrdohlavosť. Je to rozdiel v hodnote vecí. Hračka v obývačke nemá rovnakú cenu ako mastná kosť v tráve. A pes sa správa presne podľa toho.
Ak sa v tej chvíli snažíš vec vytrhnúť, zvýšiš hlas alebo sa rozbehneš za psom, posúvaš situáciu ešte horším smerom. Pes sa učí, že človek znamená hrozbu a stratu. Nabudúce bude reagovať rýchlejšie, tvrdšie alebo sa pokúsi korisť prehltnúť.
Začiatok musí prebehnúť doma
Ak chceš, aby „pusti“ fungovalo, musíš ho najprv vybudovať v bezpečných podmienkach. Bez tlaku a bez rizika.
Najskôr vyber predmet, o ktorý pes nemá extrémny záujem, obyčajnú hračku alebo nízkohodnotnú žuvaciu vec. Priprav si odmeny, ktoré sú pre psa výrazne lepšie než to, čo drží v papuli. Môže ísť napríklad o syr, šunku alebo sušené mäso fungujú spoľahlivo.
Začni sa so psom hrať. V správnej chvíli hračku len znehybni. Neťahaj ju. Neber. K nosu psa prines odmenu. Väčšina psov v tej chvíli pustí sama. Presne v momente pustenia povedz krátke potvrdzujúce slovo, napríklad „Áno“, a okamžite daj odmenu.
A teraz detail, na ktorý sa často zabúda. Hračku psovi vráť späť. V tej chvíli si totiž spája pustenie nie so stratou, ale s pokračovaním hry. Práve vďaka tomu sa z povelu „pusti“ nestáva varovanie, ale niečo, čo pes nemá dôvod odmietať.
@thepainfreepettrainer The awesome Drop it command #creatorsearchinsights #dogtrainingforbeginners #dogtraining ♬ original sound – TPFPT | thepainfreepettrainer
Keď je neskoro zasahovať tréningom
Občas sa stane, že pes má v papuli niečo nebezpečné a ty ešte nemáš povel spoľahlivo naučený. V takých chvíľach je často dôležitejšie vedieť, čo nerobiť, než hľadať dokonalé riešenie.
Rozbehnúť sa za psom situáciu zvyčajne len zhorší. Niektoré psy to vyhodnotia ako hru na naháňačku, iné ako hrozbu. V oboch prípadoch sa ich snaha udržať si korisť len posilní.
Niekedy zaberie jednoduchý manéver. Rozhodiť pred psa niekoľko drobných pamlskov po zemi. Keď začne zbierať kúsky, otvorí papuľu a pustí to, čo držal. Nie je to čisté riešenie, ale môže zabrániť tomu, aby sa z malej situácie stal vážny problém.
Ak pri sebe pamlsky nemáš, stále máš niekoľko možností. Môže to byť kúsok jedla z vrecka, zvyšok rožka, alebo čokoľvek, čo je pre psa zaujímavejšie než to, čo drží. V krajnej situácii môže fungovať aj rozptýlenie pohybom do opačného smeru alebo pokojný odchod, ktorý psovi vezme dôvod si korisť strážiť. Dôležité je nevyvolať tlak. V momente, keď pes cíti hrozbu, má tendenciu držať sa toho, čo má v papuli, ešte pevnejšie.
Výmena musí dávať zmysel aj psovi
Ak má pes v papuli niečo, čo považuje za mimoriadne cenné, napríklad mastný kus jedla, neexistuje racionálny dôvod, prečo by to mal vymeniť za obyčajnú granulu. Nie preto, že by bol tvrdohlavý, ale preto, že z jeho pohľadu ide o zlý obchod.
Pes porovnáva hodnotu vecí v danej chvíli. Ak má pocit, že má prísť o niečo výnimočné a získať za to menej, spolupráca sa končí ešte skôr, než začne. Práve tu robí veľa ľudí chybu. Očakávajú poslušnosť, no ponúkajú odmenu, ktorá v danom kontexte nedáva zmysel. Výmena musí byť nastavená tak, aby sa oplatila aj psovi, nie aby vyzerala rozumne z pohľadu človeka.
Podobne kontraproduktívne je opakovanie povelu. Keď „pusti“ zaznie päťkrát za sebou bez výsledku, pes sa neučí poslúchať, ale ignorovať. Slovo sa postupne mení na zvukový šum. A fyzické otváranie papule, hoci niekedy lákavé, zvyšuje riziko obranného správania alebo toho, že pes vec v strese rýchlo prehltne. Použiteľné je len v krajnej situácii, keď ide o zdravie.
Ak má povel fungovať aj mimo bytu, nedá sa preskočiť postupné rozširovanie prostredia. Pes, ktorý púšťa doma, ešte automaticky nepúšťa na chodbe, na záhrade či v parku. Nejde o neposlušnosť, ale o kontext. Preto má zmysel meniť miesta, predmety aj mieru rušenia a nechať psa pochopiť, že význam povelu sa nemení, aj keď sa mení prostredie.
