Ak pes po pamlske ostane pri zemi a nezdvihne hlavu smerom k tebe, tréning sa práve rozpadol. Nie neskôr. V tejto sekunde. Nejde o drobnú chybu ani o „horší deň“. Znamená to, že pes nie je mentálne s tebou, ale s prostredím. Práve na tento moment mieri jednoduché cvičenie, ktoré používa tréner psov Nick Franco.
Pre majiteľa to býva nepríjemné zistenie. Najmä vtedy, keď pes doma funguje a vonku sa akoby „vypol“. Lenže práve tam sa láme realita výcviku. Pozornosť nie je vlastnosť psa. Je to stav, ktorý vzniká v konkrétnom prostredí, s konkrétnou hodnotou odmeny a pri konkrétnej záťaži.
Čo sa deje medzi tebou a psom v týchto pár sekundách
Postup je zámerne jednoduchý. Postavíš sa na miesto, kde chceš trénovať. Ruky pri tele, žiadne povely, žiadne zvuky. Čakáš. Keď sa pes sám pozrie tvojím smerom, zaznie krátke „áno“ a pamlsok letí na jednu stranu. Keď sa po jeho zjedení pes otočí späť a znovu nadviaže očný kontakt, marker zaznie opäť a pamlsok ide na opačnú stranu.
Rozhoduje okamih, nie postup. „Áno“ musí zaznieť v momente, keď sa pes na teba pozrie. Nie keď sa už hýbe, nie keď sa vracia. V tej jednej sekunde sa láme, či pes sleduje teba, alebo len čaká, odkiaľ poletí jedlo.
Pamlsok príde až potom. Aj preto sa hádže raz na jednu, raz na druhú stranu. Pes sa musí otočiť, odlepiť sa od zeme a znovu sa rozhodnúť. Nie mechanicky. Vedomo. A práve tam vidíš pravdu. Buď sa po každom rozptýlení vracia pohľadom k tebe, alebo sa nevracia vôbec.
Keď sa pes nevráti pohľadom
Niekedy sa nič nestane. Pes doje pamlsok, skloní hlavu a začne riešiť zem. Nie teba. Nie preto, že by bol tvrdohlavý, ale preto, že v tej chvíli má prostredie vyššiu hodnotu než tvoja prítomnosť. Toto je bod, kde veľa ľudí začne tlačiť. A presne tam robia chybu.
Ak to nepomôže, zníž latku. Začni v úplne nudnom prostredí, napríklad v chodbe bytu alebo na prázdnom parkovisku. Ak pes nedokáže udržať fokus tam, vonku nemá šancu. Toto nie je ústup. Je to práca v zóne, kde je mozog psa ešte schopný spolupracovať.
Každý pes má svoju „bublinu“. Ak je podnet iný pes, auto, hluk, príliš blízko, jeho nervový systém sa prepne do režimu prežitia. V tej chvíli tréning neprebieha. Len sa oň snažíš.
Kde to majitelia psov najčastejšie pokazia
V praxi sa opakujú tie isté chyby. A väčšinou nevznikajú zo zlého úmyslu, ale z nervozity.
- Volanie mena: Keď sa pes neotočí, majiteľ začne: „Maxo, Maxo!“ Tým však zabije pointu dobrovoľnej pozornosti. Ak musíš volať, fokus už neexistuje.
- Ukazovanie pamlsku: Ruka v kapse, pamlsok pred nosom, jemné kývanie. To nie je pozornosť. To je magnetizmus. Pes sleduje jedlo, nie teba.
- Zlé načasovanie: Marker zaznie až vtedy, keď pes kráča k majiteľovi. Lenže vtedy už nereaguješ na pohľad, ale na pohyb. Cvičenie tým stráca presnosť.
Ako to urobiť bez zbytočných chýb
- Nulová emócia: Stoj ako socha. Nič nehovor.
- Zachytenie pohľadu: V sekunde, keď sa pes pozrie na teba, povedz „ÁNO“ (alebo kliker).
- Odhodenie: Hoď pamlsok 1–2 metre od seba. Pes ho musí vidieť letieť.
- Kritický moment: Čakaj. Pes doje, očuchá zem a… čo urobí potom?
- Nové kolo: Akonáhle zdvihne hlavu a pozrie na teba, znovu povedz „ÁNO“ a hádžeš na opačnú stranu.
Ak sa reťazec niekde rozpadne, nemeníš psa. Meníš podmienky.
Keď to funguje doma, ešte to neznamená, že to funguje. Obývačka je najľahšia možná verzia reality. Ďalší krok nie je park ani psí výbeh, ale miesto, kde sa svet len začína ozývať, napríklad pri vchodových dverách alebo pred domom. Tam sa ukáže, či pes naozaj rozumie hre, alebo len reagoval na ticho.
@thepainfreepettrainer How to teach any dog to focus in any environment Super simple, scary effective! #dogtraining #dogtrainingtips #puppytraining ♬ original sound – TPFPT | thepainfreepettrainer
Keď ideš z ticha rovno do ruchu, nezistíš, či pes niečo nezvláda. Len si pomiešaš príčiny. Zlyhanie potom vyzerá ako problém tréningu, hoci v skutočnosti ide o príliš ťažké prostredie. A z toho sa robia zlé závery.
