Reaktivita psov voči iným psom patrí medzi najčastejšie dôvody, prečo majitelia vyhľadávajú trénera. V praxi nejde o „neposlušnosť“, ale o zlyhanie regulácie nervovej sústavy v konkrétnej situácii. Tréningový postup, ktorý používa tréner psov Nick Franco z Thepainfreepettrainer (TPFPT), je v tomto smere netypický. Nesnaží sa potlačiť štekanie ako symptóm, ale systematicky pracuje s emóciami psa a jeho schopnosťou zostať v pokoji.
Problém nie je štekanie, ale stav psa
Keď pes breše, ťahá sa na vôdzke alebo zmeravie pri pohľade na iného psa, tréning sa už prakticky nedá robiť. Nervový systém je v stresovom režime a mozog nie je schopný spracovať nové informácie. Preto je zásadná práca ešte pred týmto bodom. Franco stavia tréning na fyzickom a emočnom stave psa, nie na korekcii správania, ktoré už prepuklo.
Kľúčovú úlohu zohráva poloha v ľahu spojená s tichom a uvoľnením. Nejde o formálny povel, ale o stav, ktorý prirodzene znižuje svalové napätie a brzdí eskaláciu. Pes sa neučí „nebrechať“, ale zostať regulovaný. Práve preto má tento prístup dlhodobý efekt a nie je závislý od neustáleho dohľadu majiteľa.
Prečo tréning začína doma a čo je kritická vzdialenosť
Prvá fáza prebieha v prostredí bez rozptýlení. Pes je na vôdzke, majiteľ sedí, nevyvíja tlak a čaká na spontánne správanie. Každé ľahnutie sa presne označí a odmení. Postupne sa kritérium posúva od samotnej polohy k trvaniu a pokoju. Intervaly medzi odmenami sa predlžujú, až kým pes bez stresu zvládne približne tridsať sekúnd.
Až potom prichádza presun von. Tu je dôležité pochopiť pojem kritická vzdialenosť. Ide o hranicu, pri ktorej pes ešte dokáže vnímať iného psa a zároveň zostať v pokoji. Za touto hranicou už nasleduje zóna reaktivity. Majiteľ ju spozná pomerne spoľahlivo. Pes prestane prijímať pamlsky, zadrží dych, zmeravie, prestane žmurkať alebo sa jeho pohľad „prilepí“ na druhého psa. Ak sa objavia tieto signály, vzdialenosť je príliš malá.
Keď príde na stretnutie s inými psami
Tréning vonku prebieha len v rámci komfortnej zóny psa. Odmeňuje sa každý moment pokoja v ľahu, aj keď sa pes na iného psa krátko pozrie. Vzdialenosť sa skracuje výhradne na základe dlhodobej úspešnosti. Nie podľa pocitu, že „už by to mal zvládnuť“.
Reálny život však nie je laboratórium. Pes sa môže objaviť spoza rohu, z krovia alebo auta. V takýchto situáciách nejde o tréning, ale o manažment škôd. Pomáha jednoduché núdzové otočenie o 180 stupňov bez ťahania vôdzky alebo rýchle vytvorenie vizuálnej clony pomocou zaparkovaného auta, stromu či kontajnera. Cieľom je dostať psa späť pod jeho prah reaktivity a nechať nervový systém upokojiť sa.
Úloha majiteľa, odmena a signály uvoľnenia
Veľmi často sabotuje tréning samotný majiteľ. Podvedome skráti vôdzku, stuhne v ramenách a zadrží dych hneď, ako zbadá iného psa. Pre psa je to jasný signál, že prichádza hrozba. Preto je dôležité mať mäkké ruky na vôdzke, dýchať plynulo a zachovať neutrálne držanie tela.
Rovnako dôležitá je odmena. Pri reaktívnych psoch často nestačia bežné granule. Používajú sa odmeny vysokej hodnoty, ktoré majú pre psa skutočný význam aj v prítomnosti stresora. Odmeňuje sa presne stav pokoja, nie len ticho.
Majiteľ by mal sledovať signály uvoľnenia: pomalé žmurkanie, mäkké svaly krku, presunutie váhy na jeden bok v ľahu, celkovo „rozliate“ telo bez napätia. Práve tieto drobné detaily ukazujú, že tréning funguje.
@thepainfreepettrainer How to Teach Your Dog to Stop Barking at Other Dogs (WITH 1 BEHAVIOR) #dogtraining #puppytraining ♬ original sound – TPFPT | thepainfreepettrainer
Pes sa týmto postupom nenaučí ignorovať iných psov. Naučí sa zostať funkčný v situáciách, ktoré ho predtým preťažovali. Netreba však čakať výsledok po jednom tréningu. Rozhodujúce je opakovanie a práca pod prahom reakcie, nie rýchly efekt.
