Tvoj pes je oveľa viac vlk, než si myslíš. Nový výskum ukazuje, čo psom zostalo z dávnych predkov

Ak si myslíš, že tvoj pes je od vlka vzdialený svetelné roky, vedci ti teraz ukazujú úplne iný príbeh. Nové zistenia z American Museum of Natural History a Smithsonian’s National Museum of Natural History odhaľujú, že prakticky každý pes na Zemi v sebe stále nosí malý kúsok vlka. Nie symbolicky, ale doslova v DNA. A čo je na tom najprekvapivejšie, tento vlčí odtlačok pomáha psom prežiť v našom svete lepšie než kedykoľvek predtým. Výskum bol publikovaný v Proceedings of the National Academy of Sciences.

Tvoj pes je kúsok vlk, aj keď vyzerá ako plyšák

Odborníci analyzovali viac ako 2 700 genómov psov, vlkov a ďalších kanidov a výsledok bol jednoznačný. Takmer všetky dnešné plemená, dokonca aj tie najmenšie, si nesú malé, ale merateľné percento vlčej DNA. A čo je dôležité, nejde o moderné kríženie, ale o gény, ktoré sa do psov dostali približne pred tisíc generáciami po tom, ako už boli domestikované. Inak povedané, pes bol už dávno pes, no s vlkmi sa historicky ešte párkrát skrížil. A tieto dávne kúsky vlčích génov sa v psích rodokmeňoch uchovali dodnes. Áno, dokonca aj čivava má asi 0,2 percenta vlka, čo podľa vedúcej autorky Audrey Lin určite neprekvapí žiadneho majiteľa čivavy.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Niektoré plemená nesú viac vlka, iné takmer nič

Najvyšší podiel vlčej DNA majú samozrejme plemená, ktoré vznikali z vlkov cielene. Československý vlčiak a Saarloos wolfdog nesú medzi 23 a 40 percentami vlčej DNA. No vedcov prekvapilo, že aj plemená, ktoré si s vlkmi nespájame, majú prekvapivo vysoké čísla. Great Anglo French tricolor hound dosahuje takmer šesť percent a Shiloh shepherd približne 2,7 percenta. Tamaskan, ktorý síce vyzerá ako vlk, ale nevznikol priamym krížením, má okolo 3,7 percenta.

Vlčia DNA ovplyvnila veľkosť, správanie aj čuch

Zaujímavé je, že vlčie gény nezostali v psom tele len ako genetický pozostatok minulosti. Podľa štúdie ovplyvnili črty, ktoré dnes považujeme za typicky psie. Prejavujú sa v oblastiach spojených s veľkosťou tela, schopnosťou vnímať pachy, reakciami na podnety aj schopnosťou prispôsobiť sa prostrediu človeka. Najvýraznejšie sa to ukazuje u takzvaných village dogs, teda voľne žijúcich psov pri dedinách, kde sa vlčie gény obohatili najmä v oblasti čuchových receptorov. Je to logické, pretože bez dobrého čuchu by takéto psy len ťažko našli potravu a prežili.

Prečo majú väčšie psy viac vlka

Výskum ukázal jasný trend. Čím väčší a pracovnejší pes, tým vyšší podiel vlčej DNA. Arktickí ťahači, lovecké plemená, Indický párijský pes či horskí strážcovia stáda majú vlka o niečo viac než iné psy. Zároveň však existujú zaujímavé výnimky. Neapolský mastin, bullmastin či bernardín nemajú takmer žiadne vlčie sekvencie, čo ukazuje, že dnešná podoba psích plemien nevznikala jednotným vývojom a že vlk nie je automaticky predkom každého veľkého psa.

Môže vlčia DNA ovplyvniť povahu tvojho psa

Vedci porovnali plemenné štandardy s úrovňou vlčej DNA a našli prekvapivo čitateľné vzorce. Plemená s nižším obsahom vlčej DNA sa opisujú ako priateľské, ľahko trénovateľné, ochotné spolupracovať a veľmi orientované na človeka. Naopak psy s vyšším podielom vlčích génov bývajú charakterizované ako nezávislé, ostražité, teritoriálne či rezervované voči cudzím ľuďom. Zároveň však vedci upozorňujú, že nejde o potvrdenú príčinnú súvislosť. Ide len o zaujímavý trend, ktorý môže pomôcť pri budúcom výskume správania psov.

Vlčie gény pomohli psom prežiť aj extrémne podmienky

Dobrým príkladom evolučnej výbavy je Tibetský mastif, ktorý dokáže fungovať vo vysokohorských oblastiach s minimom kyslíka. Vedci zistili, že to umožňuje gén prevzatý od tibetského vlka. Bez neho by takúto nadmorskú výšku nezvládol. Je to ukážka toho, ako pes využil vlčie gény ako súčasť svojho prežitia. Podobne je to aj s čuchovými génmi dedinských psov, ktoré ich chránia pred hladom tým, že im umožnia nájsť potravu na miestach, kde by to moderné mestské plemená nezvládli.

Vlk pomáhal formovať psa, ktorého dnes milujeme

Spoluautor štúdie Logan Kistler vysvetlil, že psy počas tisícok rokov riešili nové problémy, ktoré im priniesol život s človekom. Museli sa naučiť pohybovať v dedinách, chrániť stáda, ťahať záťaže, zvládať extrémne mrazy či prežiť v prostrediach, ktoré by pre vlka boli neprirodzené. A práve malé kúsky vlčej DNA im v tom všetkom dodávali výhodu. Sú súčasťou evolučného balíka, ktorý z nich urobil najprispôsobivejšie zviera planéty.

A teda áno. Keď sa tvoj pes večer schúli k tebe na gauč, stále v sebe nosí odkaz dávneho vlka z doby ľadovej. Len teraz má mäkkú deku, plnú misku a miesto v tvojej rodine.