Vedci možno objavili „vypínač“ v mozgu, ktorý nás môže ochrániť pred záchvatovým pitím alkoholu
Vedci objavili v mozgu myší drobný zhluk neurónov, ktorý dokáže výrazne ovplyvniť záchvatové pitie alkoholu. Ak by sa podobný mechanizmus potvrdil aj u ľudí, mohol by priniesť prelom v liečbe alkoholovej závislosti.
Nie je žiadnym tajomstvom, že alkohol nášmu zdraviu škodí. Výskumy ukazujú, že aj malé množstvo alkoholu má negatívny vplyv na organizmus, no aj napriek tomu si radi doprajeme nejaký ten pohárik. Niekedy to však prerastie do tzv. záchvatového pitia, keď začneš jedným pohárikom a nevieš sa zastaviť.
Najnovšia štúdia publikovaná v Nature Neuroscience priniesla zaujímavé zistenia. Na tému upozornil sever livescience.com. Konkrétne hovorí o akomsi „vypínači“ pre záchvatové pitie alkoholu. Ide o drobnú skupinu menej než 500 neurónov, ktorú sa podarilo identifikovať a ktorá funguje ako zmienený vypínač. Hneď na úvod však treba podotknúť, že experiment prebiehal na myšiach a zistenia budú musieť vedci ešte potvrdiť aj v prípade ľudí. Ak by sa rovnaký mechanizmus našiel aj u nás, tento malý nervový okruh by sa mohol stať novým cieľom pre liečbu porúch spôsobených konzumáciou alkoholu.
Vedci z UMass Chan Medical School skúmali mozgy geneticky upravených myší, ktoré reagovali na svetelné signály. Pomocou technológie zvané optogenetika dokázali zapínať a vypínať konkrétne neuróny v oblasti známej ako mediálna orbitofrontálna kôra. Ide o časť mozgu, ktorá ti pomáha rozhodnúť sa, či odmena stojí za riziko alebo nie.
Keď vedci aktivovali túto drobnú skupinu neurónov, myši pili podstatne menej alkoholu. Naopak, keď tieto bunky „vypli“, konzumácia alkoholu prudko rástla a to týždeň po týždni. Vedci sa preto domnievajú, že tento zhluk neurónov funguje ako vnútorná brzda, ktorá nás má chrániť pred preháňaním to s alkoholom.
Ešte zaujímavejšie bolo zistenie, že táto mozgová brzda fungovala iba pri alkohole. Keď vedci testovali sladidlá ako sacharín, aktivácia neurónov nemala žiadny vplyv na ich konzumáciu. Vyzerá to teda tak, že rôzne látky v mozgu spúšťajú rôzne nervové okruhy a alkohol má svoj vlastný.
Samozrejme, zatiaľ nemôžeme hovoriť o zázračnom spínači, ktorý by nám mohol pomôcť kontrolovať pitie. Celé sa to zatiaľ týka len myší. Ako sme už spomínali, u ľudí tento mechanizmus ešte potvrdený nebol. Ak by sa však podarilo objaviť niečo podobné aj u nás, mohlo by to predstavovať revolučný prístup k liečbe alkoholovej závislosti. Ľudia, ktorí túto mozgovú „brzdu“ majú slabšiu alebo menej aktívnu, môžu byť totiž omnoho náchylnejší na záchvatové pitie.
Komentáre