Chronický zápal sa v tele často rozbieha potichu, bez bolesti a bez výrazných príznakov. Práve v tom je jeho problém. Človek o ňom dlho nemusí vedieť, no časom môže prispieť k vzniku vážnych ochorení, ako sú cukrovka 2. typu, srdcovo-cievne choroby, obezita, artritída či dokonca niektoré formy rakoviny. Na bunkovej úrovni ho riadia imunitné bunky, ktoré uvoľňujú chemické signály ako reakciu na infekciu alebo poškodenie.
Vedci už dlhšie vedia, že strava dokáže tento proces ovplyvňovať. Mnohé bežné potraviny, bylinky, koreniny a aromatické rastliny obsahujú prirodzené zlúčeniny nazývané fytochemikálie, ktoré môžu zasahovať do zápalových procesov. Ľudia ich pritom kombinovali v kuchyni a tradičnom liečiteľstve celé stáročia, dávno predtým, než sa ukázalo, čo sa v tele pri ich pôsobení vlastne deje.
Moderná veda dlho nevedela vysvetliť, prečo niektoré potraviny tlmia zápal
Napriek tejto dlhej histórii mala moderná veda problém vysvetliť, ako presne rastlinné zložky pôsobia proti zápalu. Mnohé jednotlivé zlúčeniny síce v laboratórnych experimentoch ukázali protizápalový účinok, lenže často až pri koncentráciách, ktoré sú oveľa vyššie, než aké človek bežne prijme zo stravy.
Práve preto sa objavoval skepticizmus, či takzvané protizápalové potraviny vôbec dokážu v reálnom živote zmysluplne ovplyvniť imunitné reakcie. Ešte väčšou neznámou bolo, či rôzne zlúčeniny vo vnútri buniek nefungujú spoločne. Inými slovami, či niektoré kombinácie nemôžu mať výrazne silnejší účinok než každá látka samostatne.
Japonskí vedci sa pozreli na to, čo sa deje priamo v imunitných bunkách
Práve na túto otázku sa zameral výskumný tím vedený profesorom Gen ichirom Arimurom z Tokijskej univerzity vedy v Japonsku. V štúdii publikovanej 23. januára 2026 v časopise Nutrients skúmali, či kombinácie známych rastlinných zlúčenín dokážu potlačiť zápalové signály účinnejšie než jednotlivé látky použité samostatne.
Vedci sa sústredili na makrofágy, teda typ imunitných buniek, ktoré zohrávajú pri zápale zásadnú úlohu. Tieto bunky produkujú cytokíny, malé signálne proteíny, ktoré zápal podporujú a riadia. V experimentoch najprv u myšacích makrofágov vyvolali zápal pomocou lipopolysacharidu, čo je bakteriálna zložka bežne používaná v bunkových štúdiách.
Na rad prišli látky z mäty, eukalyptu, čili aj chmeľu
Následne bunky ošetrili mentolom z mäty, 1,8 cineolom z eukalyptu, kapsaicínom z čili papričiek a β eudesmolom, ktorý sa nachádza napríklad v chmeli a niektorých druhoch zázvorovitých rastlín. Každú látku testovali zvlášť aj v presne kontrolovaných kombináciách.
Pomocou analýzy génovej expresie, merania hladín bielkovín a sledovania vápnikového signalizovania skúmali, ako tieto zlúčeniny ovplyvňujú kľúčové zápalové biomarkery. Zároveň sledovali, či účinok súvisí s takzvanými TRP kanálmi. Ide o bielkoviny v bunkovej membráne, ktoré reagujú na chemické a fyzikálne podnety a pomáhajú regulovať vápnikové signály dôležité pri aktivácii imunitných buniek.
Kapsaicín bol silný aj sám, no v kombinácii prišiel výrazne väčší efekt
Keď vedci testovali látky samostatne, najsilnejší protizápalový účinok ukázal kapsaicín. Najzaujímavejšie výsledky sa však objavili až pri kombináciách. Práve tam sa ukázalo, že niektoré rastlinné zlúčeniny sa navzájom nepodporujú len mierne, ale dramaticky.
“Keď sa kapsaicín a mentol alebo 1,8 cineol použili spolu, ich protizápalový účinok sa zvýšil o niekoľko stonásobkov v porovnaní s tým, keď sa každá zlúčenina použila samostatne.” uviedol profesor Gen ichiro Arimura.
To je moment, ktorý robí túto štúdiu zaujímavou. Nie preto, že by vedci objavili jednu zázračnú látku, ale preto, že ukázali, ako môžu rôzne zložky zasiahnuť zápal z viacerých strán naraz. A práve to môže vysvetľovať, prečo niektoré kombinácie v jedle fungujú lepšie než izolované extrakty.
Vedci ukázali aj to, prečo tento efekt vzniká
Ďalšie experimenty naznačili, že mentol a 1,8 cineol pôsobili cez TRP kanály a vápnikové signalizovanie. Kapsaicín podľa autorov tlmil zápal inou cestou, ktorá od TRP kanálov nezávisela. Inak povedané, jednotlivé látky nešli po tej istej trase. Každá zasiahla inú časť bunkového mechanizmu.
“Dokázali sme, že tento synergický účinok nie je náhoda, ale vychádza z nového spôsobu pôsobenia, pri ktorom sa súčasne aktivujú rôzne vnútrobunkové signalizačné dráhy. To prináša jasný dôkaz na molekulárnej úrovni pre účinky, ktoré sa pri kombinovaní potravinových zložiek pozorovali už dávno empiricky.” uviedol Arimura.
Vedci neukázali teda len to, že kombinácia funguje lepšie. Ukázali aj pravdepodobný dôvod, prečo sa to deje.
Nejde len o silu jednej látky. Dôležité môže byť aj to, čo spojíš dokopy
Zistenia naznačujú, že zmesi rastlinných zlúčenín môžu mať citeľný biologický účinok aj pri nízkych dávkach, ktoré sú reálne dosiahnuteľné stravou.
Výskum zároveň otvára priestor pre vývoj funkčných potravín, doplnkov stravy, koreninových zmesí či dokonca vôní, ktoré by vedeli využiť silnejší účinok aj s malým množstvom aktívnych látok.
Štúdia zároveň podporuje myšlienku, že zdravotné prínosy rastlinne bohatej stravy nemusia stáť na jednej „super“ zlúčenine. Oveľa pravdepodobnejšie je, že rozhodujú práve vzájomné interakcie medzi viacerými rastlinnými zložkami. Teda nie jedna hviezda, ale celý dobre zohraný tím.
To však ešte neznamená, že stačí viac čili, mäty či eukalyptu na tanieri a chronický zápal sa začne v tele výrazne tlmiť. Tento experiment prebehol na myšacích imunitných bunkách v laboratóriu, nie na ľuďoch. Práve preto treba s veľkými závermi opatrne. Až ďalší výskum ukáže, či podobný efekt naozaj funguje aj v živom organizme.