Veľa psíčkarov si myslí, že ich pes chráni, keď sa takto správa. V skutočnosti však často ide o problém, varuje tréner psov

Pes vrčí na návštevy, blokuje ľudí telom a neustále ťa sleduje pohľadom. Nejde o ochranu, ale o stres a preberanie kontroly. Tieto signály ukazujú problém skôr, než dôjde k útoku, a takto ho vieš začať riešiť.

agresivny pes utok_1
Zdroj: Anna Dudkova / unsplash.com

Tvoj pes vrčí na návštevy, stavia sa medzi teba a ľudí alebo sleduje každého pohľadom ako radar? Väčšina majiteľov si problém uvedomí až vo chvíli, keď pes zavrčí alebo vybehne. Lenže vtedy je už neskoro. Takéto správanie má vždy predohru a ak ju prehliadneš, môže to skončiť konfliktom, uhryznutím alebo tým, že psa budeš musieť riešiť oveľa tvrdšie, než by bolo nutné.

Pes, ktorý ťa neustále sleduje pohľadom, v skutočnosti neodpočíva. Je v neustálej službe. Je v strese, pretože cíti zodpovednosť, ktorú mentálne nezvláda. A práve tu vzniká problém, ktorý sa neskôr prejaví vrčaním alebo výpadom.

Pes, ktorý sa správa „ochranársky“, často nerobí to, čo si myslíš. Nechráni ťa. Preberá kontrolu. A čím dlhšie mu to prechádza, tým viac si myslí, že je to jeho práca, vysvetľuje tréner z Pack Leader Dogs.

@packleaderdogs„My dog is protective of me. What do I do?!“ …♬ original sound – Pack Leader Dogs

Signály, ktoré si treba všímať skôr, než pes zavrčí

Agresia nevzniká z ničoho nič. Pes takmer nikdy nezačne vrčaním. Najprv sa mení jeho reč tela a práve tu robia majitelia najväčšiu chybu, pretože tieto signály bagatelizujú.

Typickým varovaním je uprené pozeranie a stuhnutie tela. Pes sa prestane pohybovať, akoby zamrzol, a fixuje prichádzajúceho pohľadom. Navonok je ticho, no vnútri už ide na plné obrátky.

pes uprene sleduje okolie napätý postoj
Zdroj: damita118 z Pixabay

Ďalším signálom je blokovanie telom. Pes sa nenápadne postaví medzi teba a návštevu, niekedy si len „sadne“ pred teba alebo sa o teba oprie. Nepôsobí agresívne, ale už si stráži priestor.

Všímaj si aj napäté svaly a vztýčený chvost. Pes nie je uvoľnený, telo má mierne vpred, akoby bol pripravený vyštartovať. Toto je moment, keď ešte vieš situáciu zvrátiť.

Keď pes nevníma ochranu, ale vlastníctvo

Pes, ktorý reaguje na ľudí okolo teba, ťa často berie ako zdroj. Rovnako ako misku s jedlom alebo obľúbenú hračku. Z jeho pohľadu je logické, že zdroj treba strážiť.

Problém vzniká vtedy, keď majiteľ nechtiac posilňuje tento vzorec. Neustály fyzický kontakt, pes nalepený na tebe, žiadne hranice v priestore. Pes si postupne zvykne, že je na rovnakej úrovni. A potom začne rozhodovať.

Pravidlo „miesto“ ako kľúčový zlom v správaní

Hranice nie sú abstraktný pojem. Pes potrebuje konkrétnu úlohu a jasné pravidlá. Jedno z najdôležitejších je mať svoje miesto.

pes v pelechu oddychuje_1
Zdroj: Vedelisteze.sk

Keď príde návšteva, pes nemá byť pri dverách ako prvý. Nemá kontrolovať, kto vstupuje. Mal by mať určené miesto, kde zostane, kým návšteva nevojde, neusadí sa a situácia sa neukľudní.

Týmto jednoduchým krokom mu berieš kompetenciu „vítať a riešiť“ prichádzajúcich. Pes sa učí, že toto nie je jeho úloha. A práve tu sa začína skutočná zmena správania.

Strach verzus privlastňovanie. Vyzerá to rovnako, dôvod je iný

Nie každý „ochranársky“ pes je drzý alebo dominantný. Niektoré psy reagujú zo strachu. Boja sa cudzích ľudí a majiteľa používajú ako živý štít. Útočia preventívne, aby si hrozbu udržali od tela.

Navonok to vyzerá rovnako, no prístup sa mierne líši. Pri strachu potrebuje pes viac istoty, pokojné vedenie a postupné budovanie sebavedomia. Pri privlastňovaní ide skôr o dôsledné nastavovanie hraníc.

Spoločný menovateľ je však rovnaký. Sebavedomý, pokojný majiteľ. Pes, ktorý verí, že situácie riešiš ty, nemá potrebu zasahovať.

Sociálna bublina. Chráň psa, aby sa nemusel chrániť sám

Mnohí majitelia robia ďalšiu chybu. Nechajú cudzích ľudí, aby psa hladkali, prihovárali sa mu alebo sa k nemu nakláňali, aj keď vidia, že je napätý.

Ak pes cíti, že jeho signály nikto nerešpektuje, prevezme iniciatívu. Majiteľ by mal jasne povedať nie. Nedovoliť kontakt, kým pes nie je pokojný. Tým mu dávaš jasný odkaz, že ho chrániš ty.

Mýtus o gauči. Prečo nejde o zákaz, ale o pravidlá

Gauč nie je zakázané územie. Problém nastáva vtedy, keď sa z neho stane samozrejmosť.

Gauč je privilégium, nie právo. Pes by naň mal ísť len na pozvanie a mal by ho na povel okamžite opustiť. Ak to nedokáže, znamená to, že hranice nefungujú.

Rýchly ťahák: čo robiť a čomu sa vyhnúť

Situácia Čo nerobiť (chyba) Čo urobiť (riešenie)
Prichádza návšteva Nechať psa vítať ľudí pri dverách Poslať psa na miesto ešte pred otvorením dverí
Pes vrčí na cudzinca Okríknuť ho alebo ho hladkať Zväčšiť odstup, zablokovať výhľad, prevziať kontrolu
Pes sa tlačí na gauč Pustiť ho tam kedykoľvek Pozvať ho len vtedy, keď je pokojný a ty to dovolíš

Skús to dnes inak. Keď nabudúce zazvoní kuriér alebo príde návšteva, nenechaj psa vybehnúť k dverám. Pošli ho na miesto a pokojne situáciu vyrieš ty. Uvidíš, ako z neho opadne napätie.

Pes, ktorý cíti, že máš veci pod kontrolou, nemusí byť v strehu. A práve vtedy sa z „ochranára“ stáva vyrovnaný pes, s ktorým sa dá normálne žiť.

Komentáre