Vieš, prečo majú nápoje bublinky a prečo nám tak chutia? Začalo sa to omylom v pivovare v 18. storočí
Od kúzelných bublinkových prameňov až po Coca-Colu. Pozri sa, ako vedci ako Priestley a Schweppe premenili vodu na perlivý zázrak, prečo nás bublinky štipkajú v ústach a ako môžu ovplyvniť tvoje zuby.
Otvoriť si studenú kolu alebo minerálku a počuť to známe „psssht“ je malý rituál, ktorý má väčšina z nás rada. Bublinky nás pália, šteklia v nose, niekedy až štípu, no aj tak po nich siahame znova a znova. Prečo nám teda tak chutia a kto vlastne prišiel na nápad dostať do vody plyn?
Na túto otázku sa pozrel aj populárny YouTube kanál Explaining Everything, ktorý rozobral vedecké aj historické pozadie našej posadnutosti perlivými nápojmi. A ich vysvetlenie je prekvapivo zábavné.
Všetko to začalo prírodou a bublinami spod zeme
Ľudia pili perlivú vodu dávno predtým, než niekto vôbec vedel, čo je oxid uhličitý. V niektorých oblastiach sa totiž voda prirodzene mieša s týmto plynom pod zemou a keď vyviera na povrch, bublinkuje. Starí Rimania aj Gréci si mysleli, že ide o zázrak. Taká voda sa považovala za liečivú a putovalo sa k nej ako k svätému prameňu. Ak si žil v dobe, keď väčšina studní bola plná baktérií, perlivá voda ti musela pripadať ako dar z nebies.
Prvá umelá perlivá voda vznikla v pivovare
Trvalo až do 18. storočia, kým niekomu napadlo bublinky napodobniť. V roku 1767 anglický vedec Joseph Priestley experimentoval v pivovare a všimol si, že z kvaseného piva uniká plyn, oxid uhličitý. Rozhodol sa zachytiť ho a vpustiť do nádoby s vodou. Výsledkom bola prvá umelo sýtená voda na svete. Priestley bol z nej nadšený a dokonca o tom napísal štúdiu s názvom Impregnating Water with Fixed Air, čo znie ako niečo medzi vedou a vtipom.
V rovnakom období však pracoval aj švédsky chemik Torbern Bergman, ktorý vytvoril vlastný prístroj na výrobu sýtenej vody, tzv. Bergmanov aparát. Ten sa používal dokonca aj v medicíne. Priestley sa preto považuje za objaviteľa princípu, kým Bergman bol prvý, kto dal sýteniu vedeckú formu.
O pár rokov neskôr švajčiarsky hodinár Johann Jacob Schweppe prišiel na spôsob, ako takéto nápoje vyrábať vo veľkom. Ak ti jeho meno niečo hovorí, áno, práve z neho vznikla značka Schweppes.
Sýtené nápoje ako liek
V 19. storočí sa perlivá voda predávala hlavne v lekárňach. Ľudia verili, že pomáha pri trávení, bolestiach hlavy či únave. Do fliaš sa pridávali rôzne minerály, bylinky a neskôr aj látky, ktoré by dnes v nápoji neprešli. Napríklad Coca-Cola v začiatkoch skutočne obsahovala extrakt z listov koka a kofeín z kolových orechov. Dokonca existovali „lithiové“ nápoje, ktoré mali upokojovať nervy.
No čoskoro si niekto povedal, že liečivý nápoj by mohol byť aj chutný. A tak prišli na rad ovocné sirupy, koreniny a najmä, cukor. Veľa cukru. Vznikli značky ako Coca-Cola, Pepsi a Dr. Pepper, ktoré sa z lekární presunuli do obchodov a začali dobýjať svet.
Prečo bublinky tak milujeme?
Ak sa nad tým zamyslíš, je to trochu zvláštne. Perlivé nápoje nás pália, štípu a keď ich vypiješ rýchlo, máš pocit, že ti exploduje nos. Tak prečo ich pijeme dobrovoľne?
Odpoveď leží v našom mozgu a nervoch. Oxid uhličitý totiž aktivuje tie isté receptory v ústach, ktoré reagujú na štipľavé jedlá, napríklad na čili. Je to taký jemný, nebolestivý druh „pálivosti“, ktorý nám dáva pocit vzrušenia. Každý dúšok je ako malá adrenalínová jazda pre chuťové bunky.
Zároveň bublinky zosilňujú pocit osvieženia. Keď piješ studený perlivý nápoj, tvoj mozog si myslí, že ťa chladí ešte viac, než v skutočnosti. Preto nám minerálka alebo cola chutí tak dobre najmä v horúčavách.
Tajomstvo kyslosti a vône
Keď sa oxid uhličitý rozpustí vo vode, vytvorí sa kyselina uhličitá, veľmi slabá, ale presne tá, ktorá dáva nápojom ten známy kyslastý „šmrnc“. Práve preto chutí sýtená voda sviežo a vyvážene, kým vyprchaná limonáda pôsobí ako sladký sirup.
Hoci je kyselina uhličitá slabá, má aj svoju tienistú stránku. Práve jej nízke pH je dôvodom, prečo nás zubári nabádajú k opatrnosti v kombinácii s cukrom môže postupne prispieť k oslabeniu zubnej skloviny.
Bublinky zároveň prenášajú arómu, teda vôňu, priamo k nosu. Vďaka tomu vnímame chuť intenzívnejšie. A keď sa k tomu pridá cukor a kofeín, mozog to celé odmení príjemným pocitom, ktorý sa nám vryje do pamäti.
A aby toho nebolo málo, oxid uhličitý má aj praktický význam, pomáha nápoje konzervovať. Vďaka nemu sa vo fľaši vytvára prostredie, v ktorom sa baktériám a plesniam veľmi nedarí.
Bublinky ako malá závislosť
Nie je náhoda, že sa k perlivým nápojom stále vraciame. Kombinácia kyslosti, štipkania, chladivého efektu a sladkej chuti je pre ľudské zmysly mimoriadne príťažlivá. Niektorí vedci hovoria, že je to podobné ako s pikantným jedlom, vieme, že to „bolí“, ale páči sa nám to.
Takže nabudúce, keď si otvoríš fľašu sódy alebo minerálky, spomeň si, že v každej bubline je kúsok histórie, vedy a ľudskej zvedavosti. A ak to vypiješ príliš rýchlo a skončíš s grganím, nezúfaj. Práve si zažil rovnaký „vedecký experiment“, aký odštartoval svetovú posadnutosť perlivými nápojmi.
Komentáre