Vieš, prečo sa nevieš zastaviť, keď ješ? Práve tu sa skrýva odpoveď

Určite sa ti to už neraz stalo, že si si sadol vyhladovaný za stôl a nevedel si sa zastaviť, jedol si až do prasknutia. Asi po pol hodine, ako si dojedol, si sa cítil plný a mal si nepríjemný pocit, lebo si sa prejedol viac, ako je slušné. Vedz, že toto sa stalo už každému a určite nie iba raz.

Možno sa teraz pýtaš, ako je to možné, prečo ti tvoj mozog neposlal v správnej chvíli signál, že už dosť, si plný. Inými slovami, ako dlho trvá, kým si mozog uvedomí, že je nasýtený? Poďme sa na túto tému pozrieť nižšie so serverom livescience.com, ktorý sa jej venoval podrobne.

Prečo mozog nevie hneď, že si nasýtený

Asi by ťa to nenapadlo, ale skutočne nejakú dobu trvá, kým si tvoj mozog uvedomí, že si už najedený dosýta. To je dôvod, prečo sa niekedy nevieš zastaviť, hoci si plný. Je to preto, že mozog sa spolieha na niekoľko mechanizmov, aby určil, či je nasýtený alebo nie.

To, či sa cítiš najedený alebo nie, vo veľkej miere závisí od hormónov, hlavne ghrelínu, čo je hormón podporujúci chuť do jedla, ktorý sa tvorí v tráviacom trakte, a leptínu, ktorý potláča chuť do jedla a je produkovaný bielymi tukovými bunkami v tele.

Zatiaľ čo ghrelín kolíše v závislosti od toho, či si hladný alebo nasýtený, leptín zostáva pomerne stabilný. Sú tu ale aj ďalšie hormóny, ako napríklad PYY a GLP-1 z čriev a inzulín z pankreasu, ktoré tiež zvyšujú pocit plnosti po jedle.

Mozog okrem iného prijíma signály na základe nervových informácií, ktoré zaznamenávajú napnutie žalúdka, chuťové poháriky a čuchové receptory. Ako už asi tušíš, riadenie pocitu hladu je pomerne komplexné. Nie je to len o jednom či dvoch signáloch.

„Keď tieto signály kolektívne naznačujú, že si zjedol dosť, mozog zníži túžbu pokračovať v jedení,“ uviedla Nandy, gastroenterologička z Texasu a hovorkyňa Americkej gastroenterologickej asociácie pre server livescience.com.

Zatiaľ čo niektoré signály, ktoré tvoj mozog dostáva, sú okamžité, iné trvajú nejakú dobu, kým sa do neho dostanú. To je problém, lebo tieto signály do mozgu môžu dôjsť pokojne aj za 20 minút po tom, ako si už sýty, no ty stále ješ, čo hrdlo ráči. Dĺžka signálu, kým príde do mozgu, tiež vo veľkej miere závisí aj od jedla, ktoré si konzumoval. Potraviny s vysokým obsahom vlákniny (napr. ovocie, zelenina…) majú tendenciu podporovať sýtosť, zatiaľ čo potraviny s nízkym obsahom vlákniny a vysokým stupňom spracovania ju odďaľujú. Ak sa pýtaš prečo, tak je to spôsobené tým, že vláknina pomáha zastaviť produkciu ghrelínu.

Možno sa teraz pýtaš, prečo telu trvá tak dlho, kým doručí do mozgu signály, že je nasýtené. Odpoveď je pomerne jednoduchá. Táto „oneskorená spätná väzba“ je spôsobená najmä tým, že hormóny putujú pomalšie (krvou), zatiaľ čo nervové signály cestujú okamžite.

Prečo by si mal jesť pomaly

Vo všeobecnosti sa preto odporúča, aby si jedol pomaly a nie rýchlo. Dôvod prečo, asi už tušíš. Pomalé jedenie dáva telu viac času na vyslanie signálov, že si plný, a sústredenie sa na jedlo a vychutnávanie každého sústa môže pomôcť lepšie vnímať tieto signály.