Ak sa ti po praní zmenší košeľa alebo šaty, nejde o chybu práčky ani o zanedbanie návodu. Vo väčšine prípadov ide o vlastnosť samotnej látky. Zrážanie oblečenia nie je nehoda, ale fyzikálny návrat materiálu do pôvodného stavu. A práve v tom je problém, ktorý si mnohí uvedomia až vtedy, keď je neskoro.
Štítok s nápisom „pranie na 30 °C“ totiž nehovorí celý príbeh. Nehovorí nič o napätí vlákien, o ich pamäti ani o tom, čo s nimi spraví voda, pohyb a čas. Výsledok potom vyzerá ako náhodná smola, no v skutočnosti ide o pomerne presný mechanizmus, vysvetľuje swinburne.edu.au.
Zdroj: Vedelisteze.sk
Prečo sa oblečenie zráža aj vtedy, keď dodržíš návod
Bavlna, ľan či viskóza nevznikajú ako hladké, rovné vlákna. V prirodzenom stave sú skrútené a nepravidelné. Počas výroby sa mechanicky naťahujú, vyrovnávajú a fixujú do polohy, v ktorej majú držať tvar. Pomáhajú tomu vodíkové väzby medzi molekulami celulózy, ktoré udržujú vlákna „poslušné“.
Lenže tieto väzby nie sú trvalé. Teplo, voda a mechanický pohyb ich oslabujú. Keď sa to stane, vlákno sa správa presne tak, ako fyzika káže – uvoľní sa a vráti sa bližšie k pôvodnému, kratšiemu tvaru. Výsledkom je zrazený kus oblečenia, hoci si neurobil nič vyslovene zle.
Zdroj: Vedelisteze.sk
Častý omyl je predstava, že problémom je len horúca voda. Studená voda síce dodá menej energie, no pri niektorých materiáloch, najmä pri viskóze, stále spôsobuje napučanie vlákien. Ak k tomu pridáš vysoké otáčky a agresívne prehadzovanie v bubne, efekt sa dostaví aj bez tepla.
Rozhoduje viac konštrukcia látky než teplota vody
To, čo sa na štítkoch prakticky nespomína, je spôsob, akým je látka vyrobená. Voľne pletené úplety majú viac priestoru na pohyb. Slučky sa môžu pri praní posúvať, skracovať a preskupovať. Husto tkané látky majú vlákna pevnejšie „zamknuté“ na mieste, preto si lepšie držia rozmery.
V praxi to znamená, že tenká bavlnená mikina sa môže zraziť výrazne viac než hrubšia košeľa, hoci sú z rovnakého materiálu a prané pri rovnakej teplote. Problém teda nie je len v zložení, ale v architektúre samotnej tkaniny.
Prečo sa vlna a syntetika správajú úplne inak
Vlna sa neriadi rovnakými pravidlami ako bavlna. Je tvorená bielkovinami a jej povrch pokrývajú drobné šupiny. Pri praní sa otvárajú a do seba sa zakliesnia. Tento proces, známy ako plstenie, je prakticky nevratný. Preto sa vlnený sveter po zlom praní nezmenší „trochu“, ale často dramaticky.
Syntetické materiály sú na opačnom konci spektra. Polyester či nylon obsahujú kryštalické oblasti, ktoré fungujú ako vnútorná výstuž. Vlákna sú stabilnejšie, menej náchylné na skrútenie a zmenu dĺžky. Aj preto syntetika drží tvar lepšie, hoci môže mať iné nevýhody, napríklad horšiu priedušnosť.
Sanforizácia: prečo sa niektoré kúsky nezrazia vôbec
V textilnom priemysle existuje proces, o ktorom sa bežne nehovorí, no zásadne mení výsledok. Volá sa sanforizácia. Ide o mechanické predzrazenie látky ešte pred tým, než sa z nej ušije hotový odev.
Výrobcovia látku zámerne vystavia vlhkosti a tlaku, aby sa vlákna „uvoľnili“ ešte v továrni. Výsledkom je materiál, ktorý už po prvom praní nemá kam ustupovať. Práve preto má zmysel všímať si označenia ako „Pre-shrunk“ alebo „Sanforized“. Sú to prakticky jediné textílie, ktoré by sa po praní nemali pohnúť ani o milimeter.
Zrazené oblečenie sa dá zachrániť len čiastočne
Rady so šampónom či kondicionérom nie sú mýtus, ale ani zázrak. Kationické tenzidy v týchto prípravkoch dočasne znižujú trenie medzi vláknami. To im umožní mierne sa posunúť, ak ich opatrne natiahneš späť do tvaru.
Treba však povedať, že nejde o návrat do pôvodného stavu. Ide o kompromis. Funguje najmä pri miernom zrazení a pri celulózových vláknach. Vlna po plstení sa späť „odplstiť“ nedá a pri výrazne poškodených tkaninách je efekt skôr kozmetický než skutočný.
Prvá pomoc pri zrazenom oblečení
- Pomer: 1 polievková lyžica jemného kondicionéru alebo detského šampónu na 1 liter vlažnej vody.
- Čas: namáčať aspoň 30 minút, aby sa vlákna stihli uvoľniť.
- Technika: oblečenie nežmýkať krútením. Polož ho na suchý uterák, zroluj ako palacinku, aby si odsala vodu, a až potom ho jemne naťahuj na rovnej ploche do pôvodných rozmerov.
Viskóza: najrizikovejší materiál v domácnosti
Viskóza si zaslúži osobitné varovanie. V mokrom stave je extrémne krehká a náchylná na deformáciu. Ak ju po praní zavesíš na vešiak, keď je nasiaknutá vodou, gravitácia urobí svoje. Oslabené väzby vlákien sa natiahnu do neprirodzeného tvaru, ktorý po uschnutí „stuhne“.
Viskózové kúsky sa vždy sušia naležato. Inak riskuješ, že sa síce nezrazia, ale zdeformujú tak, že ich už neoblečieš.
Ako sa jednotlivé materiály správajú v práčke
| Materiál | Riziko zrazenia | Hlavná príčina |
|---|---|---|
| Bavlna / Ľan | Stredné | Relaxácia napnutých vlákien |
| Vlna / Kašmír | Vysoké | Plstenie (mechanické zakliesnenie šupín) |
| Viskóza | Vysoké | Napučanie a strata štruktúry vo vode |
| Polyester | Nízke | Tepelná a štrukturálna stabilita syntetiky |
Podstatné je pochopiť, že zrážanie nie je chyba jednej prepratej várky. Je to dôsledok toho, ako sú naše šaty vyrobené. A pokiaľ sa pri praní spoliehame len na teplotu na štítku, ignorujeme polovicu problému. Jemný cyklus, nízke otáčky a menej agresívny pohyb často urobia viac než samotné číslo pri symbole vane.
Zdroj: Vedelisteze.sk
Niektoré látky skrátka nikdy neboli určené na to, aby vyzerali rovnako po desiatom praní ako po prvom. A práve s tým treba pri výbere oblečenia rátať.
