Vieš, prečo tvoj pes nikdy neprestane štekať, keď naňho kričíš? Odborníci upozorňujú na jednoduchý dôvod aj riešenie
Expert z Cornell University vysvetľuje, že pes sa najlepšie učí tichu počas krátkej pauzy medzi šteknutiami. Tento jednoduchý postup využíva prirodzené reakcie psa, znižuje stres a pomáha majiteľom zvládnuť nadmerné štekanie bez kriku či trestov.
Ak máš doma psa, určite poznáš tú scénu. Niekto prejde okolo okna, buchnú dvere na chodbe alebo sa ozve zvonček a tvoj pes okamžite spustí sirénu. Ty naňho kričíš, on pridáva hlasitosť a celé to pripomína malú domácu vojnu. Lenže podľa odborníkov z Cornell University College of Veterinary Medicine sa deje presný opak toho, čo chceš, kričanie psa ešte viac povzbudzuje.
Cornell vysvetľuje, že pes berie tvoje zvýšené emócie ako signál, že sa deje niečo „dôležité“ a treba reagovať ešte intenzívnejšie. V psom svete totiž nie je rozdiel medzi tvojím krikom a jeho štekaním, oboje sú len hlasné zvukové signály.
Čo sa deje v psom mozgu, keď začne štekať
Aby si pochopil, prečo tvoj pes neprestáva, treba začať pri jeho biológii. Keď pes začne štekať, jeho telo sa okamžite dostane do „poplachového režimu“.
Zrýchli sa mu srdce, prehĺbi dýchanie a jeho mozog prejde na tzv. reaktívne správanie. To znamená, že pes nereaguje rozumovo, ale inštinktívne.
Preto nemá šancu pochopiť, čo mu vlastne kričíš.
V jeho hlave to vyzerá takto: „Štekám, on robí hluk tiež, niečo sa deje, musím byť ešte hlasnejší.“
A tak vznikne kruh, ktorý sa s každým zvukom zopakuje znova a znova.
Cornell pritom zdôrazňuje, že príčina štekania je často úplne nevinná: pes chce upozorniť, niečo počul, niečo ho prekvapilo alebo si len vyžaduje pozornosť. Štekanie nie je zlosť. Je to komunikácia.
Tajomstvo je v krátkej pauze medzi šteknutiami
Vedecký trik, ktorý odporúča Cornell, je až prekvapivo jednoduchý. Každé šteknutie má krátku pauzu. Pes sa musí nadýchnuť. Táto mikrosekunda je presne moment, keď sa jeho mozog na okamih „prepne“ z reaktívneho režimu a dokáže spracovať nové informácie.
A práve v tejto sekunde ho vieš najúčinnejšie niečo naučiť. Nie počas štekania, nie keď naňho kričíš, ale počas tej krátkej pauzy, ktorú si väčšina majiteľov ani nevšimne.
Ako naučíš psa byť ticho bez kriku a trestov
Predstav si, že pes stojí pri dverách a šteká na poštára. Namiesto kriku sa postavíš pokojne, s uvoľnenými ramenami. Keď pes začne štekať, nepovieš „prestaň“ ani „ticho“, ale neutrálne „ďakujem“ alebo „OK“. Tým mu dáš najavo, že si jeho upozornenie prijal.
Potom čakáš. Nerobíš nič, len sleduješ jeho pauze medzi dvoma šteknutiami. Keď príde, a príde vždy, lebo pes sa musí nadýchnuť, povieš jasné „áno!“, „ticho“ alebo iný signál, ktorý chceš používať.
A hneď na to dáš psovi malú odmenu. Nie veľkú sušienku, ktorú žuje pol minúty. Stačí drobný kúsok, rýchlo zjedený.
Pes si začne spájať ticho s odmenou. A keď zistí, že ticho = dobrota, presmeruje svoju energiu z dverí k tebe.
Prečo je odmena za ticho lepšia než trest za štekanie
Trest alebo krik vytvoria v psovi stres. A stres vždy vedie k ešte väčšiemu šteku. Pes nemá kapacitu pochopiť, čo presne trestáš. On len cíti, že situácia je horšia, než bola predtým.
Pozitívna odmena funguje presne opačne. Učí psa, čo má robiť, nie len to, čo robiť nemá. Navyše, pracuje s jeho biológiou. V momente, keď pes cíti pokoj a dostane odmenu, mozog si tento stav zapamätá ako „bezpečný“. A pes sa prirodzene snaží tento stav vyvolať znova.
Kedy je štekanie len problém správania a kedy signál niečoho vážne
Ak pes šteká len vtedy, keď niečo počuje alebo vidí, ide o normálnu situáciu. Takéto štekanie sa dá veľmi dobre trénovať pomocou princípu pauzy.
Ale ak šteká neustále, aj v pokoji, ak je nervózny, trúsi slinu, chodí dokola alebo sa skrýva, môže ísť o úzkosť alebo zdravotný problém. Cornell upozorňuje, že dlhodobé alebo kompulzívne štekanie je signál, že pes trpí stresom alebo bolesťou.
Vtedy treba riešiť príčinu, nie len samotné štekanie. Pomôže veterinár alebo odborník na správanie psov.
Ak tvoj pes robí z obývačky zvukovú sirénu, neznamená to, že je neposlušný alebo že sa ti snaží pokaziť deň. Len používa svoj jediný jazyk, štekanie. Ale keď mu ukážeš, že ticho má pre neho väčšiu hodnotu než hlasný protest, začne sa na teba pozerať inak.
A práve metóda s pauzou medzi šteknutiami je najjednoduchší spôsob, ako mu to vysvetliť.
Komentáre