Vieš, prečo tvoja mačka nikdy nepríde, keď ju voláš menom? Vedci už poznajú odpoveď

Mačky sme domestikovali približne 10-tisíc rokov dozadu. Znamená to, že žijú s nami v jednej domácnosti pomerne dlhú dobu, a preto by sa mohlo zdať, že sa navzájom dobre poznáme. Zdá sa ale, že tomu tak celkom nie je.

Pravdepodobne si sa stretol s tým aj ty. Voláš svoju mačku po mene, no ona ani len neotočí hlavu. Jednoducho “má na saláme”. Začneš si myslieť, že ťa ignoruje alebo že jej je úplne jedno, že na ňu rozprávaš. Našiel si sa v tejto situácii? A vieš čo? Máš vlastne pravdu. Vedci totiž zistili, že mačky naše slová vnímajú, rozumejú im, ale nie vždy na ne reagujú.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Téma komunikácie medzi človekom a mačkou bola dlho tak trochu mimo záujmu vedy. Psy v tomto smere vždy dominovali, boli skúmané, trénované a porovnávané. No mačky? Tie si žili svoj vlastný život, ktorý nás až tak nezaujímal. A práve preto vedcov zaujímalo, či mačky vôbec vnímajú, čo im hovoríme, alebo ich naša reč úplne míňa.

Rozumejú mačky slovám, ktoré im hovoríme?

Výskumníci z Japonska spravili experiment, ktorého cieľom bolo zistiť, či mačky dokážu rozoznať svoje meno medzi inými slovami. A urobili to veľmi šikovne. Mačkám púšťali nahrávky, v ktorých počuli najprv štyri iné slová (napríklad mená iných mačiek alebo iné bežné slová), a až potom zaznelo ich vlastné meno. Možno sa teraz pýtaš na výsledok.

Ak by bolo pre ne všetko jedno, nereagovali by nijako. No vedci si všimli zmenu, mačka po vyslovení svojho mena otočila hlavu, pohla ušami alebo zbystrila pozornosť. Presne to sa nazýva „dishabituácia“, teda opätovný záujem po sérii nudných podnetov.

A čo to znamená v praxi?

Tvoja mačka naozaj vie, že ju voláš. Vie, že to slovo patrí jej. Len sa často rozhodne nereagovať. Zaujímavé pritom je, že mačky v bežných domácnostiach si svoje meno vedia odlíšiť aj od mien iných mačiek v domácnosti. Ale mačky, ktoré žijú v tzv. cat café, teda v prostredí, kde je veľa ľudí a veľa mačiek, už rozdiel medzi menami až tak nevnímajú. Pravdepodobne preto, že každý deň počúvajú desiatky mien a každý ich oslovuje inak. Pre ne to už nie je jasný signál.

Vedci sa domnievajú, že meno je pre mačku akýmsi „spúšťačom“, ktorý si spája s udalosťami. Ak po vyslovení mena zvyčajne nasleduje jedlo, hladkanie alebo hranie, tak si ho zapamätá. Naopak, ak meno znamená cestu k veterinárovi, možno práve preto robí, že „nepočuje“.

A ešte jedna zaujímavosť. Mačky síce zareagujú na svoje meno, ale väčšinou veľmi jemne. Nezačnú mňaučať, nepribehnú ako psy. Ich spôsob komunikácie je tichší, subtílnejší. Nereagujú preto, že musia. Reagujú len vtedy, keď chcú.