Vieš, prečo tvojej rastline žltnú listy? Dôvod je presne opačný, než si myslíš

Starostlivosť o izbové rastliny vyzerá jednoducho, trochu vody, trochu svetla a hotovo. No ak si si myslel, že to tak naozaj funguje, možno ťa prekvapí, že väčšina rastlín zomiera práve pre prílišnú starostlivosť. Presnejšie povedané, pre nadmerné zalievanie.

Odborník na rastliny vysvetľuje, čo sa vtedy deje. Na prvý pohľad môže žltnutie listov vyzerať ako prirodzený jav, niektoré druhy, ako napríklad fikusy, sa bežne zbavujú starších spodných listov, aby venovali energiu novým. To je normálne.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Prečo listy žltnú a hnednú: skrytý signál, že rastlina trpí

Ak však listy žltnú vo väčšom množstve, objavujú sa hnedé škvrny a rastlina pôsobí unavene, ide už o signál, že niečo nie je v poriadku. A najčastejším vinníkom je práve prelievanie.

Podľa odborníka až väčšina izbových rastlín uhynie kvôli tomu, že dostávajú viac vody, než potrebujú. Keď korene nemajú dostatok kyslíka, začnú hniť, a to spôsobí, že listy menia farbu, ochabujú a odumierajú od končekov.

Rastlina sa pritom snaží prežiť tým, že obmedzí prívod živín do poškodených častí. Ak však hniloba pokračuje, nezachráni ju už ani najdrahšie hnojivo. No ešte nie je všetko stratené, ak zareaguješ včas, stále ju môžeš zachrániť.

Ako rastlinu zachrániť skôr, než bude neskoro

Najprv ju vyber z kvetináča a nechaj koreňový bal celý deň preschnúť. To je kľúčové, pretože len tak sa zastaví proces hniloby. Potom opatrne odstráň starý substrát a pozri sa na korene. Zdravé sú biele alebo svetlohnedé, zatiaľ čo zhnité spoznáš podľa tmavej farby a mäkkej, niekedy až slizkej štruktúry. Tie poškodené bez milosti odstrihni.

Keď máš hotovo, presaď rastlinu do nového, suchého substrátu, ktorý zodpovedá jej druhu, napríklad sukulenty potrebujú iný než paprade či fikusy. Potom ju pár dní vôbec nepolievaj. Ideálne štyri až päť dní. Koreňom tým dáš šancu zregenerovať bez rizika, že opäť zhnijú.

Ako rozoznať, či má rastlina priveľa alebo primálo vody

A teraz to najdôležitejšie, ako sa prelievaniu vyhnúť, aby sa to už nezopakovalo.

Vždy používaj kvetináče s drenážnymi otvormi. Ak voda nemá kam odtiecť, zostane v kvetináči a rastlina sa začne topiť vo vlastnej vlhkosti. Nikdy ju nenechávaj stáť vo vode v okrasnom obale či miske, to je istá cesta k hnilobe.

Polievaj podľa potreby, nie podľa kalendára. Zabudni na pravidlo „raz týždenne“. Skús jednoduchý test prstom, strč ho asi dva až tri centimetre hlboko do substrátu. Ak je vlhký, ešte počkaj. Ak je suchý, je čas poliať. Ak chceš presnosť, pomôže ti aj vlhkomer, malý prístroj, ktorý presne ukáže, či rastlina potrebuje vodu.

A keď už polievaš, rob to poriadne. Prelej substrát tak, aby voda začala vytekať z otvorov, a po 15–30 minútach vylej všetku prebytočnú vodu z podmisky. Takto sa ku koreňom dostanú živiny a zároveň si zachovajú prístup ku kyslíku.

Dôležité je tiež vedieť rozlíšiť, či rastlina trpí prelievaním alebo suchom, obe situácie totiž vyzerajú podobne.
Pri prelievaní sú listy žlté, mäkké, niekedy s hnedými škvrnami. Rastlina je ochabnutá, ale substrát je stále mokrý.
Naopak pri nedostatočnom zalievaní sú listy suché a krehké na okrajoch, rastlina vädne, ale zem je tvrdá a praská od sucha.

Ak sa naučíš tieto rozdiely včas rozpoznať, zachrániš nielen jednu rastlinu, ale možno aj celú svoju zbierku. Pretože niektoré rastliny zomierajú potichu. A všetko, čo od teba chceli, bolo len trochu menej vody.