Ako často ideš na toaletu, nie je len triviálny detail. Pre gastroenterológov je to jeden z najpresnejších ukazovateľov toho, ako rýchlo alebo pomaly pracuje tvoj tráviaci trakt. Nová genetická štúdia publikovaná v časopise Gut teraz ukazuje, že do tejto rovnice prekvapivo vstupuje aj vitamín B1. Nejde však o zázračnú tabletku, ale o biologický mechanizmus, ktorý môže mať na črevnú motilitu väčší vplyv, než sa doteraz predpokladalo.
Výskumníci analyzovali genetické a zdravotné dáta viac než 260-tisíc ľudí a hľadali odpoveď na jednoduchú, no dlhodobo nevyriešenú otázku: prečo má niekto zápchu, iný hnačku a ďalší kolíše medzi oboma extrémami bez jasnej príčiny?
Črevná motilita nie je o „lenivých črevách“
Črevná motilita opisuje, ako rýchlo svaly tráviaceho traktu posúvajú potravu ďalej. Keď je príliš pomalá, vzniká zápcha. Keď je príliš rýchla, telo nestíha vstrebávať vodu ani živiny a výsledkom je hnačka. V praxi sa tieto ťažkosti často zhrnú pod nálepku IBS, teda syndróm dráždivého čreva. Diagnóza existuje, ale odpoveď na otázku prečo väčšinou neprinesie.
Štúdia potvrdila, že do riadenia motility vstupujú známe mechanizmy, nervové signály, svalové kontrakcie či regulácia žlčových kyselín. To nie je prekvapenie. Zaujímavé však je, že popri nich sa opakovane objavovali gény súvisiace s metabolizmom vitamínu B1, konkrétne s jeho transportom a aktiváciou v tele.
Vitamín B1 ako tichý regulátor
Vitamín B1, známy ako tiamín, sa bežne spája s energetickým metabolizmom. Pomáha bunkám premieňať sacharidy na energiu a je nevyhnutný pre správne fungovanie nervového systému. To, že by mohol ovplyvňovať aj „tempo“ čriev, sa doteraz bralo skôr ako okrajová hypotéza.
Genetická analýza však ukázala dve konkrétne oblasti v genóme – gény SLC35F3 a XPR1 – ktoré sú úzko prepojené s tým, ako telo s tiamínom narába. Nejde teda o to, koľko vitamínu B1 zješ, ale ako efektívne ho dokážeš aktivovať a dostať tam, kde je potrebný. A práve tu sa podľa výskumníkov začínajú rozdiely medzi ľuďmi.
Prečo rovnaký príjem vitamínu neznamená rovnaký efekt
Výskumníci sa pozreli aj na reálne stravovacie údaje z UK Biobank. U takmer 100-tisíc ľudí zistili, že vyšší príjem vitamínu B1 súvisel s častejším vyprázdňovaním. Tento vzťah však nebol univerzálny. Závisel od genetickej výbavy konkrétneho človeka.
Inými slovami, to, čo jednému pomôže, môže mať u iného zanedbateľný efekt. Práve tu sa láme romantická predstava, že „stačí pridať vitamín“. Bez znalosti genetického pozadia môže byť suplementácia B1 slepým pokusom.
Štúdia však ukazuje niečo podstatnejšie a to, že do regulácie črevnej motility vstupuje konkrétny biologický mechanizmus, ktorý sme doteraz nechávali bokom. Nejde len o všeobecné „nervové signály“, ale o presnú komunikáciu medzi nervami a svalmi čreva. Práve tu zohráva kľúčovú úlohu acetylcholín, látka, pomocou ktorej nervy dávajú svalom pokyn, kedy sa majú stiahnuť a kedy uvoľniť. A nervový systém je presne tým miestom, kde je vitamín B1 nevyhnutný pre správne fungovanie.
Črevné ťažkosti sa často zjednodušujú na stres, vlákninu alebo „citlivé brucho“. Lenže táto štúdia vnáša viac svetla do celej problematiky. Ukazuje, že ide o prepojený systém, v ktorom sa stretávajú nervové signály, svalové kontrakcie, regulácia žlčových kyselín aj dostupnosť mikronutrientov. Stačí, aby jeden článok reťazca nefungoval optimálne, a celý mechanizmus sa môže rozladiť.
Dôležité pritom je, že nejde o lokálny jav. Dáta pochádzajú z rôznych populácií a genetických prostredí, čo naznačuje, že tento mechanizmus funguje univerzálne, nie len u úzkej skupiny ľudí. Vitamín B1 sa tak neukazuje ako riešenie tráviacich problémov, ale ako jeden z biologických faktorov, ktoré pomáhajú nastavovať tempo čriev.
